CEROVÁ. Súčasný príbeh zrúcaniny hradu Korlátko nad obcou Cerová v okrese Senica pripomína príbehy ďalších podobných pamiatok po dávnych predkoch, ktorých máme na Slovensku neúrekom. Starajú sa o ne predovšetkým nadšenci a dobrovoľníci, s vedomím, že Slovensko má bohatú históriu.
Patrí medzi nich aj 41-ročný stavebný inžinier Martin Slezák, ktorý sa záchrane pamiatok venuje už 19 rokov. Dlhé roky ako dobrovoľník, v ostatných rokoch je táto práca pre neho zároveň obživou. Spolu s trinástimi dobrovoľníkmi sa rozhodol pomôcť záhorskému Korlátku. Položili sme mu niekoľko otázok.
Ako ste sa dostali k práci na zrúcaninách, čo vás na nej láka?
Ako študenta stavebnej fakulty ma kamaráti zlákali na Strom života - dobrovoľnícke tábory na záchranu hradu Uhrovec (1996). Hádam z Božej vôle som sa o rok dostal na tábory podobného zamerania, avšak s kresťanským duchom - na Katarínku. Tam som strávil krásnych 10 rokov ako druhý hlavný vedúci.
V roku 2006 sme založili občianske združenie Renova so zámerom záchrany hradu Dobrá Voda. No a jeden z nadšencov, ktorý ku nám chodil na workshopy - volá sa Ján Jakubec, pochádza z Trstína, ma v roku 2008 oslovil, či by som mu pomohol s rozbehnutím projektu - záchrany hradu Korlátko. Tak sme sa do toho pustili.
A čím na hrade viac odpracujete, tým si ho viac obľúbite. Keď sa oň staráte, tak s ním máte vzťah, takže je to trochu aj o užití pocitu kastelána, hoc samozvaného. A na hrade užívam aj to, že som stavebný inžinier a svoje vedomosti, hlavne zo statiky, sa dajú veľmi často využiť.
Kedysi som hrával futbal, bolo to vzrušujúce, ale na konci bola prázdnota. Tu vidíte za sebou výsledky aj po desiatich rokoch a stále zažívate ten istý pocit uspokojenia, že vaša námaha je okrem zábavy aj užitočná. A kým som zdravý, chcem byť užitočný. Projekt zastrešuje obec Cerová - vlastník hradu, ktorá nám od začiatku vychádzala veľmi v ústrety.
Akým prácam sa venujete na hrade Korlátko?
Hrad sme pomohli predovšetkým vyčistiť od náletov a túto údržbársku prácu robíme každý rok. Vyrobili sme a osadili bezpečnostné zábradlia a momentálne už realizujeme väčšie statické zásahy - vymurovávanie dier v múroch (kaverien) a doplnenie spadnutých murív na základe posudku a projektu renomovaného statika na torzálnu architektúru Ing. Kohúta z Bratislavy.
V prvých rokoch sme zohnali financie na geodetické zameranie hradu, základný pamiatkový výskum, archívny výskum, základný statický posudok celého hradu a projekty čiastkových záchranných prác podľa priorít. A prebehli aj prvé archeologické výskumy. Ale bez týchto podkladov by sme vlastne nemohli vôbec nič robiť.
Takže sme okrem nejakých konkrétnych prác na hrade vyprodukovali aj kopu papierov. Až sa bude dať papier jesť, začnem vidieť budúcnosť ľudstva opäť veľmi pozitívne.
Ako motivujete dobrovoľníkov?
Počas celého roka sa záchranných prác v rámci workshopov zúčastní 50-70 dobrovoľníkov. Tento týždeň pracuje na hrade 13 dobrovoľníkov plus ja ako odborné vedenie prác. Spolu teda štrnásti. Mládežníci majú od 12 do 20 rokov a sú z Trstína, Smoleníc a jeden z Lošonca, patria do spoločenstiev z farností. Čiže sú z bezprostredného okolia.
A motivácia - jednoznačne dobrá partia, program a čiastočne aj práca. Ono, keď je človek dobre unavený, tak potom si kúpanie v jazere užíva omnoho lepšie, ako keď sa vytiahne duševne vybrakovaný od počítača. Pocit dobre vykonanej práce je proste realita a dnešným mladým zmysluplná práca chýba. A tu sa ku poriadnej a hlavne užitočnej robote môžu dostať.
V konečnom dôsledku, na takýchto pracovných akciách si mladý človek omnoho ľahšie nájde spoľahlivého životného partnera ako napríklad na diskotéke. Čo máte z polonahej krásky, ak nevie ani chleba natrieť. Tu sa môže každý prejaviť.
Ktorú časť hradu opravujete?
Momentálne sme začali s vymurovávaním múru medzi dvomi 6m vysokými "pahýľmi" v prvom predhradí. Súčasťou bude obnovenie jednej strieľne a jedného zamurovaného okna. Čaká nás asi 14m3 muriva, čo pri kameni a murovaní na čisto vápennú maltu bude riadna fuška. S tehlou sa dá postaviť až 10 krát väčší objem muriva za rovnaký čas než s kameňom.
Stredoveké murivo potrebuje používanie aj malých kameňov a tenšie špáry a to je zdĺhavé. Dobrovoľníci majú v tomto smere lepšie výsledky ako murári, ktorí chcú urobiť kubíky čo najrýchlejšie. Rýchlosťou sa však nedá dosiahnuť rovnaký vzhľad muriva, aký malo pôvodné.
A urobili sme aj nové zábradlia v hornom hrade na zvýšenie bezpečnosti návštevníkov a samozrejme likvidujeme nálety.
Kto práce financuje?
Základným garantom projektu je vlastník hradu - obec Cerová. Od samého začiatku boli prácam naklonení. Už pred naším príchodom vyvíjali úsilie na čistení hradu so skautmi z Bratislavy a neskôr sa pridali aj piešťanskí skauti. Táto spolupráca trvá dodnes.
Skauti však nemali väčšie ambície a možnosti ako čistenie hradu od náletov či budovanie schodíkov. Takže príchod ľudí so skúsenosťami s opravou hradu bol vítaný.
Okrem vlastných financií, ktoré obec Cerová na záchranu hradu vynakladá, získava podporu na opravu aj z Ministerstva kultúry v programe Obnovme si svoj dom. Podporili nás aj z nadácií. Takže podpora obce je vynikajúca, želám všetkým, ktorí sa o niečo snažia, aby našli podobný prístup.
Čo bude výsledkom prác na Korlátku?
Výsledkom prác bude postupné statické zaistenie hradu, vyššia bezpečnosť a lepšie sprístupnenie pre návštevníkov. Veríme, že hrad postupne archeologickým výskumom odkryjeme a možno časom aj niektorú časť zastrešíme.
Uvidíme, čo bude možné. Nemáme veľké oči, ale motiváciou sú výsledky iných združení na Slovensku, ktoré dokázali s opravami postúpiť do štádia, ktoré zasluhuje obdiv. Samozrejme, majú dlhšiu históriu, ale my sme sa už tiež pekne rozbehli. Pomenujme to teda, že pomáhame rozvoju turizmu v regióne.
Na oprave akých hradov ste sa ešte podieľali? Prečo má táto práca zmysel?
Začínal som na hrade Uhrovec, potom 10 rokov na Katarínke (záchrana kláštora neďaleko Dechtíc) a od roku 2006 sme rozbehli projekt záchrany hradu Dobrá Voda. Dokonca sme sa s manželkou a deťmi na Dobrú Vodu presťahovali.
No a na projekte záchrany hradu Korlátko pomáham hlavne pri odbornom vedení prác. Stredoveké murivo je niečo úplne iné ako novodobé kamenné múriky. Cement sa nepoužíva, ale vápenná malta. Dobre vyskladaný múr musí držať aj bez malty - a to sa dá dosiahnuť len riadkovaním a správnym preväzovaním.
A aký to má zmysel? Dobrovoľníci svojím nadšením dostali postupne tému záchrany hradov do pozornosti. Chodia tam ľudia, ktorí chcú urobiť čosi aj pre iných. Máme jedinečné dedičstvo, no nevieme ho predať.
Zoberte si, že Amerika bola objavená v roku 1500 a naše Korlátko je z 1300. Slovensko má bohatú históriu a kto má korene, ten so sebou nenechá mávať. Je to ako keď niekoho drží nad vodou silná rodina. Kto nemá silné rodinné zázemie, obyčajne lieta ako papier vo vetre.
Keby sme viac poznali históriu, tak by sme lepšie chápali, čo sa dnes deje vo svete, a nedali sa tak klamať. V tomto smere si dovolím povedať, že stredovek už zďaleka nepovažujem za temný. Veď si len pozrite architektúru - porovnajte stredoveké krásne vyzdobené budovy štukami a dnešné betónové škatule. Keby ste podľa architektúry chceli nezávisle povedať, ktorá generácia je z pohľadu histórie tá dementná, tak ktorú by ste označili?
A tak to máte v literatúre, umení atď. Dospel som k tomu, že čo v duši, to vo výsledkoch práce. Ľudia v stredoveku mali menej informácii, ale lepšie srdce. Myslím si, že boli lepší než my. Televízor by sa mal správnejšie volať TEĽA-zízor. Odkedy sme doma vyhodili televízor, cítime sa dosť lepšie a máme pocit, akoby sa nám vyjasnilo.
FOTO: JOZEF KOMORNÝ
