SENICA. Kurátorka Božena Juríčková spojila umelcov, ktorí práve pred štyridsiatimi rokmi začali s pravidelnou výstavnou činnosťou. A po dvanástich rokoch (1984) prispeli k vzniku Záhorskej galérie v Senici.
Súputníci
Výstava je aj prejavom úcty, vďačnosti a obdivu k ich dielu a „počiatkom pravidelného novodobého výtvarného života na Záhorí.“ Podčiarkol riaditeľ galérie Štefan Zajíček.
Predstavujú sa na nej Milan Rašla, Ľudovít Hološka, Jozef Barinka, Lýdia Štolcová, Jozef Gális, Ivan Dulanský, Milan Kubíček, Ján Ondriska a Bohumil Bača, výtvarníci narodení počas druhej svetovej vojny.
Pokus o uvedomenie si súvislostí
Výstava približuje diela osobností, ktoré sa nepriamo zaslúžili o vznik Záhorskej galérie ako inštitúcie, a tvoria piliere nášho vizuálneho umenia poslednej štvrtiny 20. storočia.
„Ich tvorba v zásade predstavuje aj ťažisko jej zbierkotvorného výskumného i prezentačného zámeru,“ zdôraznila kurátorka B. Juríčková a špecifikovala spoločné znaky ich ľudského i umeleckého dozrievania. „Autori narodení počas vojny, detstvo prežité v období stalinizmu a povojnového budovania, epocha socializmu, uvoľnenie v polovici šesťdesiatych rokov a následná normalizácia, nová revolúcia v závere 80. rokov, a opätovné hľadanie identity v nových súčasných podmienkach...“
A označila za výhru fakt, že autori jednotlivo uprednostnili „pokoru pred tajomstvami ducha, pred samotným kumštom, na úkor demonštratívneho zviditeľňovania. Ich autoreakcia smerovala do oblasti vlastnej tvorivej práce.“ Vrchol ich tvorby spájame s 80. a najmä 90. rokmi minulého storočia.
Kam sa prepracovali
Ich tvorba rešpektuje osobité väzby k realite, nachádzame v nej silné emotívne a intuitívne východiská...farbu vnímajú ako fenomén doby, zaznelo o vystavujúcich na vernisáži, ktorú hudobne výrazne pozdvihol jeden z najlepších súčasných slovenských klaviristov Maroš Klátik, ocenený na viacerých medzinárodných súťažiach.
Za vystavujúcich kurátorke i galérii za túto zaujímavú spoločnú výstavu poďakoval výtvarník Milan Rašla, rektor Vysokej školy múzických umení v Bratislave a pripomenul i zásluhy vtedajšieho osvetára spred štyroch desaťročí Jozefa Vrábela pri organizovaní takýchto výstav. Aké je to stretnutie po štyridsiatich rokoch?
„Je to veľmi zaujímavé, keď sa deväť autorov stretne takto zrazu na jednom fóre a môžeme vzájomne porovnávať, k čomu sme došli,“ vyjadril sa profesor Ľudovít Hološka, prorektor Akadémie umení v Banskej Bystrice. „Je to pre mňa milý zážitok,“ ocenila Lýdia Štolcová, ktorá si pri svojich výtvarných začiatkoch spomína aj na majiteľku kaštieľa, dnešného sídla Záhorskej galérie v Senici, Alžbetu Pokornú.
„V jednej rohovej miestnosti som kreslila s pani Pokornou prvé figúrky ako dieťa a modelovala som s ňou. Bola vyštudovanou sochárkou. Spomienky sú veľmi silné.“
Hlboké emócie a silné zážitky z výtvarného umenia deviatky osobností spätých so Záhorím výstava „9X+40“ ponúka v Senici návštevníkom až do 15. júla.
