Takúto možnosť mali priaznivci senického futbalu v sobotu 28. mája, kedy klub oslavoval významné 90. výročie založenia futbalu v meste.
Nešťastné počasie
Perfektne pripravený scenár športového dňa dostal trhlinu z nebies. Od rána sa stadiaľ valili prívali vody. Dážď "ukradol" usporiadateľom množstvo fanúšikov, ktorí mali už dávno dopredu naplánovanú návštevu futbalového štadióna, no tí, ktorí si nenechali ujsť tento atraktívny program, určite neľutovali.
Súčasťou programu osláv bol aj majstrovský dvojzápas senických prvoligových dorastencov so Spišskou Novou Vsou, ktorý dopadol nad očakávanie. Obaja vyhrali, starší 3:0, mladší 2:0 a dali pekný darček oslávencovi k jubileu.
Akcia sa niesla v znamení myšlienky spájania histórie s prítomnosťou i budúcnosťou. FK Senica pripravil program nielen pre osobnosti tunajšieho futbalu, ale aj pre nastupujúcu generáciu.
Kino pre pamätníkov
Ak ste sa chceli vrátiť v čase o viac ako polstoročie do minulosti a zistiť (aj vidieť), ako to vyzeralo na senickým futbalom začiatkom päťdesiatych rokov, koľko ľudí chodilo na futbal, ako sa slávilo prvé veľké okrúhle jubileum senického futbalu, mohli si to pozrieť vďaka unikátnym archívnym filmovým záznamom Ladislava Prokeša.
V priestoroch pizzerie Maldini boli v Kine pre pamätníkov na troch plazmových obrazovkách vysielané nonstop dobové historické filmové fragmenty, ktoré boli jednou z expozícií osláv 90. výročia založenia futbalu v Senici. Unikátny film bol získaný od dlhoročného senického kameramana a režiséra Stanislava Prokeša, ktorý takto dovolil nahliadnuť do svojich archívov.
Pre skôr narodených boli pripravené aj tri spomienkové stanovištia, kde sa prostredníctvom dobových fotografií, pohárov, dresov, kroniky, dvoch knižných publikácií vydaných k 50. a 70. výročiu futbalu či ďalších predmetov mohli vrátiť o niekoľko rokov či desaťročí do minulosti.
Pre mládež bolo nachystaných množstvo lákavých atrakcií ako skákacie hrady, modelovanie balónov, maľovanie na tvár či možnosť zakopať si na presnosť do pripravených prenosných futbalových bránok. A sladkou odmenou im bol kopec cukrovej vaty.
Vedomostný test
Vo vedomostnom tesne sa proti dvojici senických corgoňligistov Ondřej Smetana a Pavol Kamesch vystriedali dvojice náhodne vybraných fanúšikov a všetci potvrdili, že sa v senickom či svetovom futbale veľmi dobre vyznajú.
Spojili históriu s budúcnosťou
Založil nielen historicky prvý mestský klub Železná únia, ale i nástupnícke tímy ŠK Senica a AC Senica. Hoci on sám si už nemohol prevziať pamätný list a plaketu za celoživotné dielo, učinili tak zaňho nevesta Júlia Pšúrna a vnuci Martin a Janka.
Stretnutia po rokoch
Bolo pôsobivé sledovať, ako sa vytvárajú hlúčiky bývalých hráčov i spoluhráčov, ktorí sa už dlhé roky nevideli a zrejme opäť dlhší čas neuvidia. Spoločné spomienky na časy strávené na ihrisku im v očiach rozohrali mladícke túžby opäť vybehnúť na ihrisko v drese so znakom mesta, za ktoré im bilo senické srdce, vypotili preň nejednu kvapku potu ako aj hrdosť, že patrili do tohto stále sa obmieňajúceho sa kolektívu . Bohužiaľ, čas sa pre nikoho nezastaví a potiť senické dresy je dnes na iných hráčoch. Oni im však určite držia palce.
Takmer všetci sa unisono vyjadrovali o „senickom zázraku“ v Corgoň lige, o skvelej práci s mládežou, o krásnom futbalovom stánku, o krásnej nafukovacej hale a ďalších vymoženostiach, ktoré Senici dnes môže závidieť celé futbalové Slovensko.
Exhibícia s Mufuzou
Vyvrcholením popoludňajšieho programu bol futbalový zápas osobností senického futbalu s mužstvom MUFUZA (zoskupenie slovenských hercov, moderátorov, spevákov, športovcov).
Podľa očakávanie vyhrali senické legendy 6:1, no v tomto prípade o výsledok vôbec nešlo. Podstatou súboja bolo zaspomínať si na krásne akcie, ktoré bolo vidieť v podaní domácich, ako aj kopec zábavy, o to sa zase starali hráči súpera.
Zľava sú Silvester Korec, Jozef Rosa, Pavol Hutta, Milan Ilčík, Pavol Mach, Fridrich Hutta, Ján Pláteník, Ján Baďura, Jozef Tollar.
Zľava sú Ján Šeliga, Vladimír Včelka, Leonard Mokošák, Vladimír Sládek, Alojz Polakovič, Ján Zíšek, Štefan Križan, Ján Sloboda.
Zľava sú Stanislav Jarábek, Jozef Rosa ml., Karol Pavlák, Miloš Malárik, Dušan Štefka, Jozef Birčák, Marián Vašíček, Pavol Krč.
Zľava sú Milan Macánek, Jozef Uhlár, Jozef Žitný, František Jurkovič, Jozef Čechvala, Peter Hutta, Fridrich Hutta ml., Milan Zíšek, Miroslav Reha.
Zľava sú Jozef Šuran, Rudolf Pavlík, Peter Kukliš, Ján Procháska, Peter Varsík, Dušan Miča, Jozef Ružička, Viktor Buzay, Imrich Bajan.
Zľava sú Miroslav Jakubovič, Vladimír Gerič, Radoslav valjent, Juraj Jarábek, Vladimír Prokop, Jozef Režnák.
Zľava sú Emil Krajčík, Dušan Vrťo, Peter Baumgartner, Ivan Kavecký, Radim Nečas, Ladislav Hudec.
Senická história v skratke
Založenie prvého futbalového klubu v Senici sa datuje k letu 1921, no už rok predtým sa zásluhou senických študentov hral v meste futbal.
Napriek týmto ťažkostiam bol v roku 1921 zásluhou senických študentov založený prvý futbalový oddiel, ktorý niesol názov Železná únia Senica a prvé ihrisko bolo V kruhoch, v miestach kde bol Slovenský hodváb Senica. V roku 1925 vzniká ŠK Senica a 13. augusta hrajú senickí futbalisti svoj prvý mimoriadne významný futbalový zápas s ŠK Hodonín, ktorý skončil víťazstvom hosťujúceho mužstva 1:2. To sa hralo už na Trhovisku (dnes je tam autoservisu Hílek). V tých časoch začala činnosť prvého predsedu, ktorým bol Rudolf Pšúrny. V roku 1926 sa mení názov na AC Senica a až do roku 1934 sa hralo V jame.
Od roku 1934 bol názov FC Senica. Káder mužstva tvorili prevažne Seničania, no uplatnenie tu našli i niektorí hráči z okolia. V tomto období vznikol v Senici Robotnícky športový klub (RŠK) Senica, ktorého hráči boli z miestneho závodu a aj v jeho čele stál Rudolf Pšúrny. Po troch rokoch však svoju činnosť ukončil.
Prvé ihrisko s kabínami
Prelomovým bol rok 1937, kedy bolo dané do užívania futbalové ihrisko so škvarovým podkladom, neskôr i kabíny a drevená tribúna v miestach, kde teraz stojí I. ZŠ na ulici V. P. Tótha. Senica hrala II. triedu Futbalového zväzu bratislavskej župy. Úspešnú činnosť prerušila II. sv. vojna. V roku 1939 v Senici futbalový život zaniká a hráči odchádzajú do iných klubov.
Po dvojročnej stagnácii opäť zásluhou Rudolfa Pšúrneho a Štefana Štrbu sa v Senici začína futbalový život obnovovať. Senica mala jedno z najlepších mužstiev na Záhorí a v roku 1942 opäť začali hrať majstrovskú súťaž.
Po II. sv. vojny sa začalo s futbalom v r. 1946 pod názvom Sokol Chemické závody (ChZ). V roku 1948 hraje Senica medzikrajové súťaže. V roku 1960 vzniká v Senici konkurenčné mužstvo Dukla Senica.
Nové ihrisko pokrstili finalisti z MS
Rok 1962 priniesol veľa radosti. 24. októbra sa odovzdával do užívania nový (súčasný) futbalový štadión a pokrstiť ho prišli reprezentanti Československa, finalisti z MS v Chile. Ich súperom bolo vybrané mužstvo okresu Senica s piatimi hráčmi Senice (Fr. Hutta, J. Pláteník, J. Hrebíček, P. Mach a J. Kúdela).
V roku 1966 sa vytvorila družba s Kysačom v Juhoslávii a v roku 1968 s Elsternbergom v bývalej NDR. Tieto družobné styky s častou výmenou návštev a priateľských stretnutí vydržali po dlhé roky.
Vstup Slovenského hodvábu
Ďalším prelomovým medzníkom bol rok 1969, kedy vzniká Telovýchovná jednota Slovenský hodváb Senica a jedným zo siedmych druhov športu ktoré zastrešuje, je aj futbalový klub SH Senica (ešte volejbal, tenis, šach, hokej, kulturistika, ZRTV).
Postup do 1. SNFL
Rok 1976 bol pre klub úspešný. Dorast postúpil do 1. ligy, B - čko do I. A triedy a A - mužstvo do 1. Slovenskej národnej ligy, kde vydržala dlhých neuveriteľných 17 rokov. Na prvý zápas s Ružomberkom prišlo vyše 5000 divákov. Na tri pokusy odohrala Senice v druhej najvyššej súťaži spolu 21 ročníkov (17 + 2 + 2).
No a CORGOŇ LIGA, to už je nová kapitola senického futbalu na ďalšiu 90 - ročnicu.
Ocenené futbalové osobnosti
Klub pozval na oslavu takmer stovku futbalových osobností, vďaka ktorým senický futbal odolal všetkým prekážkam a so vztýčenou hlavou dokráčal až k tohtoročnému historickému úspechu, ktorým je premiérová účasť v pohárovej Európe. Ocenenie im odovzdávala pani Júlia Pšúrna, nevesta zakladateľa senického futbalu Rudolfa Pšúrneho spolu so svojimi deťmi Martinom a Jankou.
Ocenení boli rozdelení do viacerých kategórií.
Funkcionári: Imrich Lalák, Ján Oboril, Ján Macek, Ivan Martiš, Ondrej Šimek, Jozef Krajčovič, Peter Hečko, Ladislav Hudec, Milan Nemec, Radim Nečas, Stanislav Jarábek, Jozef Komorný.
Najstaršia generácia: Jozef Tollar, Ján Baďura, Ján Pláteník, Fridrich Hutta starší, Pavol Hutta, Štefan Hutta, Milan Jurík, Pavol Mach, Milan Ilčík, Jozef Rosa, Silvester Korec.
Staršia generácia: Jozef Sloboda, Ján Sloboda, Štefan Križan, Ján Zíšek, Alojz Polakovič, Vladimír Sládek, Alojz Vojtech, Leoš Mokušák, Vladimír Včelka st., Ján Šeliga, Pavol Krč, Marián Vašíček, Jozef Birčák, Dušan Štefka, Miloš Malárik, Karol Pavlák, Viliam Samek.
Stredná generácia: Miroslav Reha, Milan Zíšek, Jozef Vanek, Jaroslav Hutta, Peter Hutta, Fridrich Hutta ml., Jozef Čechvala, František Jurkovič, Jozef Žitný, Jozef Uhlár, Emil Krajčík, Milan Macánek, Imrich Bajan, Viktor Buzay, Jozef Ružička, Vladimír Včelka ml., Dušan Miča, Ivan Kavecký, Peter Baumgartner, Dušan Maluniak, Juraj Fila, Ján Procháska, Peter Kukliš, Rudolf Pavlík, Jozef Režnák, Vladimír Prokop, Branislav Kubica, Juraj Jarábek, Radoslav Valjent, Stanislav Martinkovič, Vladimír Gerič, Miroslav Jakubovič, Branislav Valjent, Milan Krupčík, Jan Hodúr, Jozef Šuran.
Hoci ocenených hráčov a funkcionárov bola takmer stovka, predsa len sa žiada povedať, že na trávniku defiloval iba vrchol ľadovca.
Ocenenie za zveľaďovanie dobrého mena senického klubu by si určite zaslúžia mnohí ďalší. Nezabudlo sa na množstvo skvelých funkcionárov, z ktorých mnohí už nie sú medzi nami. Na podujatí sa vyzdvihol prínos zakladateľa prvého senického klubu Rudolfa Pšúrneho. Pri nastúpenom rade ocenených funkcionárov sa vznášali aj spomienky na Miloslava Chomu, Efréma Hečku a mnohých ďalších.
Medzi hráčmi by sa rozhodne nestratili Jožko Hrebíček, Laci Kúdela, Michal Savara, ... A menovať by sme mohli pokojne ešte na dve strany. Počas podujatia sa v debatných krúžkoch spomínalo na mnoho významných činiteľov, ktorí sa na akcii nezúčastnili. Nie, na nikoho sa nezabudlo. Iba technické, časové a ľudské sily neumožnili organizátorom zahrnúť do skupiny tých, čo dostali pamätné listy, všetkých čo by si to zaslúžili. Nie všetkým dňom je však koniec. Čas letí ako víchor a už o 10 rokov oslávime v Senici ďalší, ešte významnejší sviatok. Pri stovke sa defilé ocenených snáď ešte znásobí a osobné poďakovanie sa dostane aj tým, ktorí sa tentoraz do vyvolenej skupiny nedostali.
