Ešte len 22-ročný Yang Wang, obyvateľ Holíča, si zabezpečil miestenku v Bra-zílii vďaka postaveniu v najlepšej päťdesiatke na svete.
Stolný tenista pochádzajúci z Číny sa na Slovensku objavil vďaka aktivite podnikateľa a mecenáša holíčskeho stolného tenisu Jána Skalu z Holíča. U neho aj našiel nový domov a keď sa zdržuje na Slovensku, býva práve u neho a v Holíči má aj trvalý pobyt. O tom, ako sa objavil na Záhorí, a o doterajšej športovej kariére sme sa porozprávali s mladým stolným tenistom.
Olympiáda v brazílskom Riu mohla byť už vašou druhou. Blízko ste mali aj k účasti na londýnskom športovom sviatku v roku 2012?
– Predchádzajúcu kvalifikáciu v roku 2012 na LOH vo Veľkej Británii som hral v katarskej Dohe, kde som síce zaváhal iba v jedinom zápase, ale zostal som iba prvým náhradníkom. Vzhľadom na to, že sa z kvalifikovaných hrá-čov neodhlásil ani jediný, zostal som napokon doma. Mal som iba 18 rokov, preto som veril, že na najbližšie Hry v Riu sa prebojujem.
Po príchode na Slovensko vaše kroky smerovali do Holíča, kde ste pôsobili.
– Áno. Prvé dve sezóny som odohral v drese Stavoimpex Holíč. Keďže stolný tenis na Slovensku nemá až takú vysokú úroveň, rozhodol som sa pre najvyššiu súťaž v Nemecku. Ďakujem holíčskemu klubu, že napriek tomu, že som mal ešte dva roky zmluvu, uvoľnil ma a ja som mohol napredovať vo výkonnostnom raste. Navyše mi Slovenský zväz stolného tenisu a Stavoimpex hneď od začiatku umožnil hrať aj najvyššiu súťaž v Číne, kde som mal možnosť konfrontovať svoju hru s najlepšími stolnotenisovými hráčmi sveta.
Ako vlastne prišlo k spojeniu Záhoria a rodáka z Číny?
– S Jánom Skalom som sa prvýkrát stretol na MS juniorov v Madride. Hneď si ma všimol a už tam začal riešiť moje možné uvoľnenie na Slovensko s prezidentom stolného tenisu Čínskej ľudovej republiky. Pravdepodobne už tam medzi nimi prišlo k dohode, pretože keď som sa vrátil späť do Číny, mal som pripravený a podpísaný súhlas z Číny, aby som spolu s ďalším mojím spoluhráčom mohol vycestovať na Slovensko.
Bol to pre vás veľký skok?
– Mal som iba 15 rokov a aj keď som bol na niekoľkých stolnotenisových turnajoch vo svete, nikdy som nebol mimo domova viac ako 15 dní a zrazu som mal ísť na Slovensko na 6 mesiacov. Ihneď po príchode do Holíča sa mi tu zapáčilo. Pomohlo aj to, že v slovenských súťažiach hrali ďalší štyria-piati čínski hráči. Stavoimpex Holíč mi poskytol všetky podmienky, aby som sa mohol realizovať a mal pocit domova. V ročníku 2010/2011 sa Stavoimpex Holíč stal majstrom Slovenska v stolnom tenise. S Jánom Skalom a SSTZ sme sa dohodli, že požiadam o slovenské občianstvo, čo sa aj podarilo vo veľmi krátkom čase a ja som mohol reprezentovať svoju novú krajinu.
Čo sa vám na vašom regióne páči oproti vašej domovine, naopak, čo vám tu chýba?
– V Číne je všetko vysoko organizované už od malička. Približne od piatich rokov sme vedení tak, aby sme sa zdokonaľovali v športoch, ktoré nám najviac vyhovujú. Mne boli vzorom stolní tenisti, ktorí sú stále najlepší na svete. Šport na Slovensku je skôr vedený na dobrovoľnej báze, je tu nízka starostlivosť o talenty. V Číne hráči, ktorí dosiahli pre Čínu významné úspechy, dostanú dobre platené miesta, ale doslova sú povinní zase sa mladým stolným tenistom denne venovať minimálne štyri až päť hodín. Na Slovensku dostanú hráči podporu maximálne do dovŕšenia plnoletosti a potom ich obrazne povedané nechajú plávať. V Číne by sa to nestalo, každý talent má veľkú podporu aj v nasledujúcich rokoch.
Bolo ťažké zvyknúť si na rozdielnu kultúru?
– Na Slovensku som si získal veľa priateľov. Som mladý človek a aj mňa zaujíma to, čo slovenských mladých ľudí. Keď mi niečo chýbalo, pustil som si čínsky film alebo hudbu cez internet. Inak slovenskí ľudia sú veľmi priateľskí, veľmi som si ich obľúbil.Takže ak to mám zhodnotiť, nemal som žiadny zásadný problém s rozdielnou kultúrou.
V mládežníckych kategóriách ste mali zastavenú činnosť pre nezrovnalosti s vekom. To sa napokon ukázalo ako neopodstatnené. Bolo to vaše najťažšie obdobie v hráčskej kariére?
– Stalo sa to v Rusku počas Majstrovstiev Európy juniorov, kde som premiérovo reprezentoval Slovensko. Bolo tam veľa mojich priateľov a hral som s belgickým hráčom. Ak si dobre pamätám, bol na 8. mieste v Európe a trénoval ho čínsky tréner. Ja som vyhral a keďže som hral už vtedy veľmi dobre, tipovali ma za majstra Európy. To sa niektorým výpravám nepáčilo a po dlhých ťahaniciach, že som starší, ma diskvalifikovali a zastavili mi činnosť vo všetkých súťažiach poriadaných ITTF a ETTU. Veľmi poškodili Slovensko a rovnako môj materský klub Stavoimpex Holíč. V tom čase sme mali vynikajúce mužstvo, mali sme reálnu šancu hrať Ligu majstrov. Nariadili mi dokazovať môj vek. Sám prezident klubu Ján Skala musel kvôli tomu niekoľkokrát cestovať do Číny. Priniesol môj rodný list potvrdený notárom, ministerstvom vnútra, ministerstvom zahraničných vecí, ale ešte im to nestačilo. Musel som absolvovať náročné previerky na Slovensku a v Rakúsku, kde skúmali môj vek prostredníctvom kostí. Vtedy som mal 17 rokov a 9 mesiacov. Všetky tieto vyšetrenia potvrdili, že som mladší ako 18 rokov. Až potom mi uvoľnili činnosť. Za to, ako mi verili a pomáhali, musím poďakovať generálnemu sekretárovi zväzu Antonovi Hamranovi a hlavne prezidentovi nášho klubu, bez ktorého by som asi svoj vek nepreukázal.
Napriek veľkej zmene ste dokázali pokračovať v športovej kariére a v súčasnosti ste v najlepšej päťdesiatke stolných tenistov na svete. Kam až siahajú vaše plány?
– Mojím hlavným cieľom bolo, aby som sa dostal na olympiádu. To je sen každého športovca. Teraz potrebujem zostať zdravý, aby som mohol reprezentovať Slovensko. Svetová špička v stolnom tenise je veľmi vyrovnaná. Urobiť krôčik vyššie, bude veľmi ťažké. V popredí sú ázijskí stolní tenisti a môžete mi veriť, že oni trénujú týždenne minimálne 50 hodín. Tu na Slovensku nie sú pre to podmienky, z toho dôvodu chodím trénovať do Číny.
Ten najbližší veľký cieľ v Riu je už za dverami. Aký výsledok by ste považovali za úspech?
– Do Brazílie idú najlepší hráči sveta, mojím snom je postúpiť aspoň do tretieho kola.
Kde pôsobíte v súčasnosti a kam budú smerovať vaše kroky po Riu?
– V uplynulom ročníku som hral v poľskom ASTS Olympia-Unia Grudziadz a boli sme majstrami Poľska. Zahral som si aj Ligu majstrov, avšak nepostúpili sme medzi osem najlepších v Európe. Mám veľa ponúk, ale zatiaľ na ne nemyslím, sústreďujem sa na Olympijské hry v Riu.
