SENICA. Na tvári našich miest a obcí vidno, nakoľko si ctíme tých pred nami a ich dielo. Niekde si nemusia spytovať svedomie, inde áno. Nasledujúce riadky o ľuďoch so stopami na Záhorí s tohto roku okrúhlymi či pol-okrúhlymi výročiami, sú iba pripomienkou, že aj za úspechom celku sú vždy najmä tí príkladní, nasledovaniahodní a nasledovaní jednotlivci.
Najlepší brankár či obranca Senice
Aj tak akosi sa žartom hovorilo o Miloslavovi Chomovi (1924-1981) – riaditeľovi Slovenského hodvábu (1960-1981), ako výnimočnom podporovateľovi futbalu v Senici. Práve v období jeho pôsobenia v Senici sa aj vďaka zamestnanosti vo fabrike na výrobu viskózového a polyesterového hodvábu i granulátu viaže rozmach mesta, dobudovanie jeho infraštruktúry, kultúrnych, športových i relaxačných i ubytovacích kapacít.
Miloslav Chomo sa narodil 29. septembra 1924 v Liptovskej Porúbke a zomrel 20. septembra 1981 v Senici. Tohto roku uplynie od jeho úmrtia už 35 rokov. Komín z bývalej hodvábky padol pred dvoma rokmi, stopa po niekdajšom ekonomickom ťahúňovi mesta – fabrike Slovenský hodváb - sa čochvíľa úplne stratí. O ploche po fabrike sa aj za účasti investorov má diskutovať ako o budúcnosti brownfieldu – zhruba 11-hektárovej zóny s ambíciou - stať sa novým obchodno-relaxačným centrom Senice s podobnou výmerou, akú má i súčasný stred mesta.
Riaditeľ Miloslav Chomo bol pri budovaní mesta i pri koreňoch vrcholového futbalu na Záhorí, keď si ešte tunajší klub SH Senica v Slovenskej národnej lige budoval zázemie a kliesnil cestu k súčasnej najvyššej futbalovej súťaži.
Pseudonym podľa hviezd nad Záhorím
Keď v rokoch 1874 a 1875 bol koncipientom u advokáta, hudobného skladateľa v Senici Štefana Fajnora (1844-1909) mladý Oravčan Pavol Országh, ešte sa nepodpisoval Hviezdoslav. No, ako uvádza literárna historička Eva Fordinálová v Literárnej mozaike Senice, „vieme, že práve v Senici sa mladý básnik rozhodol pre pseudonym Hviezdoslav,“ o čom hovorí v básni napísanej na súdnom spise z roku 1875.
Pritom oficiálne pseudonym použil po prvý raz v Národných novinách v básnickom nekrológu za senickým rodákom – Viliamom Paulínym Tóthom, prvým podpredsedom Matice slovenskej.
Obe osobnosti majú tohto roku pol-okrúhle jubileá. Pavol Országh Hviezdoslav, narodený 2. februára 1849 vo Vyšnom Kubíne na Orave, zomrel v Dolnom Kubíne 8. novembra 1921, čiže na jeseň bude odvtedy už 95 rokov. A pri Viliamovi Paulínym Tóthovi, ktorý zomrel 6. mája 1877 ako pri básnikovi, novinárovi a národovcovi si pripomenieme 3. júna je už 190 rokov odvtedy, čo sa v Senici roku 1826 narodil.
K V. P. Tóthovi spomeňme, že popri poézii tvoril aj prózu ako predstaviteľ dokumentárne orientovaných diel slovenského romantizmu. Písal i veselohry a voľne adaptoval dramatické diela z iných európskych kultúr. V našej žurnalistike ho poznáme aj ako literárneho kritika i redaktora humoristického časopisu Černokňažník a v časopise Sokol, ktorý prevzal od Pavla Dobšinského (1828-1885), uplatnil aj svoje výtvarné vlohy ako ilustrátor. Zaslúžil sa o pozdvihnutie národného povedomia.
Žena medzi hviezdami
Zo širokej plejády osobností, ktoré tohto roku budeme „pretriasať“ v najlepšom zmysle slova spomeňme dnes aspoň jednu jubilantku reprezentujúcu nežnejšie pohlavie. Sto rokov uplynie 29. júna od narodenia významnej astronómky, rodáčky z Radošoviec - Ľudmily Pajdušákovej (zomrela vo Vyšných Hágoch 6. októbra 1979).
Bola dcérou vedúceho obchodníka Potravinárskeho družstva v Radošovciach Vendelína Pajdušáka, ktorý sa tam venoval aj ochotníckym divadelníkom. Štúdiá i prácu Ľudmily ovplyvnila v priebehu piatich rokov strata oboch rodičov a starosť o troch súrodencov. Úspechy v bádaní ju neskôr zaradili na výslnie vedeckého uznania.
Zaujímali ju kométy, Slnko, medzihviezdny priestor, príprava úloh pre pozorovania z družíc. Od 30. mája 1946 do 3. decembra 1953 spolu s kolegami objavila päť komét.
Predsedala Slovenskej astronomickej spoločnosti Slovenskej akadémie vied (1962-1974), od roku 1958 bola riaditeľkou Slovenského astronomického ústavu SAV. Výsledky zo Skalnatého Plesa vtedy radili československú astronómiu medzi popredné vo svete.
Aj vďaka jej prvému krátkemu manželstvu s vedcom Antonínom Mrkosom (1918-1996), mali spolu syna Ivana, je meno tejto osobnosti súčasťou vedy o vesmíre natrvalo. 17. októbra 1982 z juhočeskej hvezdárne Kleť objavený asteroid 3636 - planétku s rozmermi 7 kilometrov - tri roky po smrti bývalej manželky Ľudmily pomenoval objaviteľ A. Mrkos „Pajdušáková.“
Podobné zážitky, aké prežívala vedkyňa, 50 dní pred Pajdušákovej 100-ročnicou od narodenia, ako avizuje astronóm a stredoškolský pedagóg Svetozár Štefeček, sľubujú prežiť neďaleko jej rodiska vo hvezdárni v Sobotišti. Bude to 9. mája 2016 pri „dosť vzácnom úkaze na pozorovanie - prechode Merkúra popred Slnko, popred slnečný kotúč.“
Ľudmila Pajdušáková vľavo. FOTO: Archív M.M.
