BRATISLAVA. Dnes ráno zomrel vo veku 86 rokov kňaz Anton Srholec. Informoval o tom portál cas.sk. V bratislavskej nemocnici podľahol ťažkej chorobe. Úmrtie pre televíziu Markíza potvrdila rehoľná sestra Rita, u ktorej posledné mesiace žil.
Srholcovi približne pred rokom diagnostikovali nádor na pľúcach. V nemocnici podstupoval chemoterapiu a jeho stav sa spočiatku zlepšoval. Situácia sa ale obrátila. Rakovina sa mu rozšírila aj do kostí, kňaz sa už v lete 2015 rozhodol prestať bojovať.
Anton Srholec sa narodil 12. júna 1929 v Skalici v chudobnej rodine maloroľníka. Podľa TASR ako jediný zo siedmich detí študoval na gymnáziu. Začal na saleziánskom gymnáziu v Šaštíne. V apríli 1950 ho tam zastihla celoštátna akcia komunistického režimu proti reholiam (akcia K –Kláštory). Spolu s ostanými spolužiakmi a kňazmi ich odviedli najskôr do sústreďovacieho kláštora v Podolínci, neskôr na Priehradu mládeže, čo bolo súčasťou vládnej snahy o ich prevýchovu.
Akcia úspešná nebola, a tak študentov prepustili a mladý Srholec si tak mohol dokončiť maturitu. Keďže mu v tom čase nebolo umožnené študovať teológiu, pokúsil sa v apríli 1951 o ilegálny prechod štátnej hranice. Útek sa nepodaril, nakoľko bola rieka Morava rozvodnená. Pri návrate ho spolu s ostatnými zatkli.
Niekoľko mesiacov prežil vo vyšetrovacej väzbe v Leopoldove. Vo februári 1952 sa konal tajný proces s celou skupinou pred Štátnym súdom v Bratislave. Ten ho poslal na dvanásť rokov do väzenia. Vystriedal väznice v Ilave, Olomouci, v Prahe na Pankráci, až sa nakoniec ocitol v uránových baniach v Jáchymove. Pred fyzickým kolapsom ho zachránila v roku 1960 amnestia.
Vrátil sa k rodičom, no dlho si nemohol nájsť žiadne zamestnanie. Pracoval iba ako nekvalifikovaný robotník, pričom bol neustále pod drobnohľadom Štátnej bezpečnosti. V rokoch 1965-1968 pracoval v Ostrave vo Vítkoviciach pri vysokých peciach.
Využil svoje jazykové znalosti, ktoré nadobudol ešte vo väzení a v krátkom čase si spravil štátne skúšky z anglického a nemeckého jazyka. To mu pomohlo získať miesto vo Výskumnom ústave hydinárskeho priemyslu. V roku 1969, v období tzv. Pražskej jari, dostal povolenie odísť na tri mesiace do Talianska. Pobyt si predĺžil na jeden rok, aby mohol dokončiť teologické štúdiá na Pápežskej saleziánskej univerzite v Turíne.
Za kňaza ho vysvätil spolu s ďalšími študentmi pápež Pavol VI. dňa 17. mája 1970. Napriek začínajúcej normalizácii sa vrátil na Slovensko, pretože veril, že tu bude užitočnejší ako v zahraničí. Nemohol však pôsobiť v duchovnej službe.
Zamestnal sa ako kostolník v Blumentálskom kostole v Bratislave a tamojší dekan (kanonik Ladislav Magyorossi) mu neskôr vybavil od štátnej správy povolenie vypomáhať i v kňazských činnostiach. V tej dobe oslovil tisíce mladých ľudí, čo nevyhovovalo vtedajšiemu režimu.
Bol preradený do Perneka, Veľkého Zálužia a do Záhorskej Vsi. V roku 1985 mu nakoniec odobrali i štátny súhlas (za aktívnu účasť na slávnostiach na Velehrade, kde v júli 1985 na púti organizoval mládežnícky program) a mohol pracovať opäť len ako robotník a skladník. Najskôr to bolo v bratislavskej Ružinovskej nemocnici a neskôr v Doprastave v Bratislave, kde pôsobil až do svojho odchodu do dôchodku v roku 1989.
Od roku 1992 sa Anton Srholec venoval bezdomovcom, pre ktorých zriadil v bratislavskej mestskej časti Podunajské Biskupice resocializačné centrum Resoty. Je to neštátne občianske združenie, ktoré žije zo sociálnych príspevkov bezdomovcov a z pomoci dobrodincov.
Ako dôchodca bol činný v Slovenskom helsinskom výbore (SHV) pre práva menšín v slovenskej sekcii Spoločnosti pre vedu a umenie a v Konfederácii politických väzňov. Bol tiež členom Medzinárodného ekumenického združenia (IEF).
V júni 1999 mu Trnavská univerzita udelila titul Dr.h.c. za prácu v sociálnej sfére. V októbri 1999 dostal od viedenskej nadácie Communioet Progressio Cenu kardinála Königa ako ocenenie za prácu pre vieru a slobodu. V roku 2003 bol hlavným laureátom ocenenia Dar roka od Slovenskej humanitnej rady. Prezident SR Rudolf Schuster mu v roku 2003 prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy a v roku 2004 mu Ústredie slovenskej kresťanskej inteligencie udelilo Cyrilometodskú medailu.
Je autorom kníh: Svetlo z hlbín Jáchymovských lágrov (1996), Oceľové srdcia vy daná v samizdate, súboru úvah Experiment lásky (1989), Nová rodina v novom svete (1989) a Každodenné zamyslenia (1995) a Ako čerstvý chlieb (2008).
Jeho celoživotným záujmom bola teológia a jej praktická, účinná aplikácia v súčasnom svete. V deň jeho 85. narodenín 12. júna 2014 pripravila Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety (VŠZaSP) v Bratislave konferenciu venovanú jeho celoživotnému dielu.
Spoluorganizátorom bolo hlavné mesto SR Bratislava a Občianske združenie Nenápadní hrdinovia. Konferencia s názvom Sociálna práca ako služba životu sa uskutočnila v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca. Záštitu nad ňou prevzal vtedajší bratislavský primátor Milan Ftáčnik a emeritný rektor VŠZaSP sv. Alžbety Vladimír Krčméry.
Predchádzala jej svätá omša, ktorú celebroval Anton Srholec v kaplnke sv. Ladislava. Srholec sa na konferencii odmietol posadiť do slávnostného kresla, ktoré mu organizátori pripravili, so slovami: "Toto miesto nechajme pre Pána Boha".
Srholcovi, ktorý sa dlhé roky venoval sociálnej práci, udelil 10. júna 2014 rektor VŠZaSP sv. Alžbety Marián Karvaj čestný akademický titul Doctor honoris causa za jeho celoživotný prínos v tejto oblasti. Udelenie titulu sa uskutočnilo počas slávnostnej promócie.
Kniha s názvom Sviatočné pozdravy z pera kňaza Antona Srholca prišla 26. novembra 2014 na pulty slovenských knižných obchodov. Je zbierkou listov, ktoré Anton Srholec 27 rokov posielal svojim priateľom a známym pri sviatočných príležitostiach. Listy písal, aby bol v kontakte s ľuďmi.
Kňaz Anton Srholec bol jednou z osobností, ktoré si 1. februára 2015 počas galavečera v Slovenskom národnom divadle (SND) prevzali ocenenie Krištáľové krídlo za rok 2014. Srholcovi ho udelili ako mimoriadne ocenenie za celoživotné dielo.
O tom, aký naozaj je, čím všetkým si v živote prešiel a či niektorý zo svojich krokov ľutuje, sa diváci môžu dozvedieť v dlhoočakávanom dokumente Anton Srholec uvedenom v slovenských kinách od októbra 2015. Režisérka snímky Alena Čermáková sledovala život tejto výnimočnej osobnosti slovenského kultúrneho života osem rokov. Navštívila s ním väznicu v Leopoldove, strávila čas s bezdomovcami a skúmala archívy s cieľom rozpovedať príbeh o tomto vzácnom človeku.
O láske, odpúšťaní, viere, slobode, nezlomnosti, radosti a rôznych životných peripetiách je nová kniha rozhovorov s názvom Anton Srholec - Bezdomovec z povolania. "Obľúbený charizmatický kňaz, ktorý si veľa vytrpel, ale nezatrpkol," tak predstavil dona Antonia autor knihy Pišta Vandal Chrappa na jej uvedení dňa 22. októbra 2015 v Berlinke Slovenskej národnej galérie v Bratislave.
