SENICA. Otrávené mäso zabalené v novinovom papieri a niekoľko mŕtvych zvierat na obľúbenej trase bežcov, cyklistov, psíčkarov i mamičiek s deťmi. Taká je nedávna bilancia poľnej cesty za mestom Senica, ktorá vedie z Čáčova do Smrdák.
Počas oddychu v prírode
Ľudia, ktorí chcú relaxovať a vnímať prírodu, radi zájdu ďalej do poľa plného zvierat. Stačí sa posadiť a dívať na mnohopočetné pasúce sa stáda danielov. Dňa 14. mája podvečer sa tu prírodou kochala aj osoba, ktorá zaznamenala prítomnosť terénneho auta a následne i pohyb človeka uprostred poľa.
Keď sa na dané miesto išla o niečo neskôr pozrieť, ostala zhrozená: bola tu líščia nora s evidentnou čulou životnou činnosťou mláďat, na zemi boli pozostatky potravy a mäso zabalené do novinového papiera. Uvidela aj mláďatá: jedno nejavilo známky života a ďalšie ležalo na zemi bezvládne v kŕčoch. Neskutočne sa trápilo. Preto zavolala veterinárnemu lekárovi, chcela zvieraťu pomôcť.
Po popise príznakov veterinárny lekár vyslovil podozrenie na otravu, pravdepodobne karbofuránom, používanom na nelegálnu likvidáciu predátorov v prírode. Je to jedovatá látka pre zvieratá, vtáky i človeka. Zvieratku nebolo pomoci, veterinár však odporučil zavolať políciu. Keďže polícia nemohla vykonať obhliadku miesta ihneď, podľa pokynov odborníkov miesto nálezu dotyčná osoba zdokumentovala a zobrala vzorku zabaleného mäsa, pokrytého mŕtvymi kovovozelenými muchami.
Všetok materiál poskytla polícii, ktorá sa však na miesto nálezu vybrala až na druhý deň doobeda. Na mieste sa už nič nenašlo: žiadne líšky, žiadne mäso, žiaden život. Len tiché tmavé nory, okolo ktorých lietali roje múch.
Keďže mŕtva líška nezožerie mäso s papierom, je otázne, či otrávené zvieratá a návnady niekto upratal , alebo ich zožrali dravé vtáky - krkavec, myšiak, ktoré sa tu vyskytujú a hniezdia.
Rozruch vo verejnosti
Prípad vyvolal vo verejnosti značný rozruch. Vzápätí sa objavili informácie o náleze mŕtvej líšky v Hlbokom, v Čáčove na otravu s podobnými príznakmi uhynula mačka. Ochranári vykonali obhliadku ďalších lokalít a objavili dve líščie nory bez známok života v katastri obce Rybky a Rovensko.
Ľudia začali mať obavy o svojich štvornohých členov rodín, ale i o seba. Nie je to dobrý pocit, žiť v prostredí s povaľujúcimi sa otrávenými návnadami.
Závažné porušenie zákona
Tento príbeh by mohol upadnúť do zabudnutia – veď sa to robí bežne – hovoria ľudia. Návnady sa pokladajú, vajíčka sa plnia jedom , trávia sa tak kuny a „škodná“... Odjakživa. Vie sa aj to, že ide o trestný čin pytliactva, za ktorý páchateľovi zo zákona hrozia až dva roky väzenia.
Teda v každom prípade nález otrávenej líščej rodiny poukazuje na to, že niekto tu závažným spôsobom porušil zákon o poľovníctve. Ten presne definuje zakázané spôsoby lovu zveri: trávenie jedom, usmrcovanie plynom, vydymovanie, chytanie do slučiek, nášľapných pascí, čeľusťových pascí, na lep a na háčiky ...
Človek, ktorý otrávené návnady položil, porušil morálku a zbabelým spôsobom zabil zviera. Ak poľovník uloví zviera, znamená to, že ho zastrelí a dbá na to, aby netrpelo. Ak človek otrávi bezmocné mláďa , ktoré umiera v krutých mukách, nezaslúži si byť poľovníkom. Takže je pytliak.
Jed skončí na našom stole
Závažným prečinom je i to, že páchateľ použil jed, zakázanú látku, insekticíd, ktorý zabíja všetko živé v okolí. Vsiakne do pôdy, do vody, prenikne do rastlín, zapojí sa do kolobehu látok v prírode a napokon skončí na našom stole . Aj keď nie v tak agresívnej podobe ako na poli, ale rovnako poškodzujúci zdravie človeka – pomaly, potajomky a neomylne.
Ochranári vyzývajú k pozornosti a ostražitosti, predovšetkým pri prechádzkach so psami.
Stanovisko Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny Senica
Motívom tohto činu bola neoprávnená nenávisť určitej skupiny poľovníkov k určitej skupine živočíchov, ktoré sú neprávom považované za škodcov a sú vinené za zlé stavy poľovnej zveri. V ich terminológii ide o škodnú, čo je závažný omyl, pretože v prírode škodná neexistuje. Príroda je zariadená tak, že dokáže sama fungovať, harmonicky, v rovnováhe až pokým sa do nej nezamontuje človek.
Predátori majú svoje miesto v prírode. Aj líšky, aj dravé vtáky. Už aj preto, že 70 – 80 percent ich potravy tvoria hlodavce - hraboše, myši, potkany. V literatúre sa uvádza, že líška vo Walese chytila 17 myší za 45 min. Denne spotrebuje od 300g do 700g potravy (v čase odchovu mláďat), z čoho je približne 78 percent hrabošov. Odhaduje sa, že ročne takto jedna líška skonzumuje približne 4000 hlodavcov.
Príklad z Anglicka
Angličania si už, zdá sa, tento fakt uvedomili. A tak sa líšky usídlili i v samotnom Londýne - v uliciach a parkoch je odhadovaných na približne desaťtisíc líšok, zbavujúcich mesto myší a potkanov..
Obviňovať predátorov za nízke stavy poľnej zveri je nezmysel. To človek zver zbavili jej prostredia, vyrúbali sme porasty, kríky, zničili remízky, medze, obrali ich o priestor a potravu a posypali polia chémiou. Čím sa má živiť jarabica, bažant, zajac, keď sú polia obsiate kukuricou, repkou, slnečnicou , bez hmyzu, rastlín, života. Nie sme „škodnou“ pre krajinu práve my?
Zdá sa, že v našom okolí sme si zdecimovali populáciu líšok a nie je nepravdepodobné, že i dravých vtákov. Majitelia polí zrazu zistili, že sú premnožené hlodavce. A najlepší spôsob ako sa ich zbaviť vidia v otrave na hlodavce. Látkou, ktorá spôsobuje rozklad krvi a zviera zomiera dlhé dni v bolestiach. Áno, zviera, lebo v našom prípade otravu skonzumovali i daniele, srny, vtáky. Otrávené hlodavce sa stali potravou likvidátorov zdochlín a tie sa otrávili rovnako. Nezdá sa nám tých jedov priveľa?
Na všetko dopláca najmä človek
A keď sa ešte pozrieme na naše polia a agrochemikálie, ktoré sú znovu v kurze. Ako bolo už povedané, chemikálie sa z krajiny len tak nevyparia.
Polia dávno prestali byť súčasťou ľudského života a zdrojom potravy. Sú len výrobným nástrojom, plochami na pestovanie energetických plodín, často geneticky modifikovaných, umelo hnaných chémiou.
Kedysi ich vlastnili , obrábali a starali sa o ne múdri a vzdelaní ľudia, ktorí vedeli, že pestujú pre seba a svoje stoly. Dnes sa pestuje pre kapitál, pre dopyt. Obilie sa neskrmuje, ale spaľuje v teplárňach .
Od takýchto plôch očakávame, že budú domovom zvierat, vtákov, hmyzu. Ak sa v prírode pokazí čo len jeden článok, zrúti sa celý systém. Žiaľ, na toto dopláca najviac ten, čo je na vrchole potravnej pyramídy – pán tvorstva.
(ĽK)
FOTO: ĽUBICA KRIŠTOFOVÁ
Autor: Ľubica Krištofová, (IS)
