Jej autorom je výnimočný slovenský skladateľ a gitarista v jednej osobe.
SENICA. Záhorák Johny Štefeček pôsobí v hudobnom svete už niekoľko rokov. V súčasnosti pracuje na minimalistickom projekte Poetry In Telegrams, kde sa venuje tvorbe originálnej rockovej hudby, založenej najmä na gitarových riffoch.
So svojím debutovým albumom Songs For Desperate Lovers (Piesne pre zúfalých milencov), posúva svoju tvorbu za hranice tradičných rockových žánrov. Tento album je zmesou rôznych hudobných vplyvov, pričom do popredia vystupuje vyvážený gitarový experiment s poetickým vyznením, ako napovedá aj samotný názov celého projektu.
Obálka a web je dielom výborného slovenského grafika Pavla Trubena, ktorý tento album dekoroval minimalisticky stvárneným inotajom milencov. K prvej piesni Juliet And Romeo vznikol aj videoklip v réžii Jakuba Šteineckera, v ktorom účinkujú jabloničan Gregor Hološka a seničanka Eliška Harnúšková. Na webovej stránke skupiny v súčasnosti prebieha anketa o tom, ku ktorému z ďalších songov z debutového albumu by mal byť natočený videoklip.
Vaše skladby sú vyjadrením emócií a vášní. Striedajú sa tam tvrdé gitarové riffy, aj jemné pasáže. Kde nachádzate motívy pre svoju tvorbu?
Všetko začína dobrým hudobným nápadom. Ak príde, môže sa začať dobrodružstvo. Je však čoraz zložitejšie vyrukovať s niečím "neokukaným" a niekedy si to žiada dlhé hodiny hrania.
Na to, aby vzniklo originálne hudobné dielo, treba byť hudobným alchymistom. Ako sa rodí malý zázrak?
Pesnička sa u mňa rodí predovšetkým pri hľadaní dobrého gitarového riffu. To je gro, od ktorého sa moja hudobná tvorba odvíja. V hlave mi neskôr nabehne predstava o rytmike a spevovej linke. Niekedy je song hotový akoby na jeden ťah, inokedy musí trochu dozrieť a prejsť určitými premenami, ale ako vravíte - je to tak trochu alchýmia.
Dali ste sa na experimentálnu hudobnú dráhu. Hudobné prúdy sú rozmanité, no po rokoch môže hudobník v rámci kapely objaviť isté medze. Žánrovo sa prikláňate k progresívnemu metalu, odmietate jeho prehustenosť, klišéovitosť a lacné texty, určite nie je jednoduché hľadať nové cesty a spôsoby vyjadrenia.
Čo sa týka žánru, najbližšie má moja tvorba zrejme k alternatívnemu rocku, sú tam však prímesi všetkého možného. Michal Husák z rešpektovaného českého hudobného magazínu vo svojej recenzii vraví o minimálne piatich žánroch a končí to troma bodkami. Myslím, že v tomto má pravdu – hudba, ktorú tvorím je skutočne pestrá.
S progresívnym metalom - ako hudobným smerom - ma však až tak veľa toho nespája, snáď len tá snaha o progres. Ak som niekde vravel o prehustenosti, klišé a lacných textoch, myslel som skôr na celý súčasný metal, nie iba konkrétny subžáner. Samozrejme, je aj veľa výnimiek a k tým sa rád ako poslucháč vraciam.
Moja vlastná hudobná cesta je však trochu iná. Názov Poetry In Telegrams určite nie je náhodný - tento projekt, to sú vlastne krátke poetické hudobné telegramy. Ide mi o trefné, úderné, minimalistické pesničky. Texty sú pri nich takisto zásadné a snažím sa, aby neboli len "do počtu".
Do svojej hudby vnášate aj vplyvy z iných žánrov, napríklad v songu Point Zero z aktuálneho albumu je zakomponovaný pre veľkú muziku aj jeden netradičný strunový hudobný nástroj.
Posledné roky ma začali zaujímať - pre metal a rock - netradičné hudobné nástroje. Ten, o ktorom je reč, je vo svete takejto muziky viacmenej raritou. Určite je to spôsob, ako oživiť tvrdú hudbu a urobiť ju o niečo originálnejšiu. Ukulele, ktoré je pre nás exotickým hudobným nástrojom, som použil práve preto, aby som sa vyhol metalovej schematickosti. Hrával som na ňom, keď ešte nebolo také populárne ako teraz. Momentálne je napríklad veľa žien ukulelistiek, ktoré si na tomto nástroji založili svoju hudobnú kariéru.
Existuje viacero hudobníkov, ktorí robia hudbu s maximálne dvomi hudobnými nástrojmi, často práve s elektrickou gitarou a bicími. Kde ste našli vzor pre hudobný minimalizmus, ktorým sa prezentujete?
Už od mojich muzikantských začiatkov som sa snažil hrať tak, aby nebola v kapele potrebná druhá gitara. Postupne som dospel k názoru, že bude zaujímavé skúsiť hrať aj bez basgitary a vymyslieť minimalistický projekt, ktorý bude stáť výlučne na gitarovom zvuku a bicích nástrojoch. O nejakom konkrétnom vzore však ťažko hovoriť. Minulý rok sa mi konečne všetko podarilo zrealizovať. A tak je na svete Poetry In Telegrams a debutové CD Songs For Desperate Lovers.
Vaším obľúbeným "veslom" je gitara sedemstrunka. Svoju prvú ste dostali z dielne tvorcu hudobných nástrojov Kamila Grebeňa. No uvažujete aj nad osemstrunovým modelom, ako by ste popísali ten rozmer, ktorý sa otvára "strunou" navyše?
Áno, Kamil Grebeň mi pred pár rokmi vyrobil prvú sedemstrunovú gitaru na mieru. V súčasnosti som však hráčom istej čoraz populárnejšej značky a práve pracujeme na mojej novej gitare z ich dielne. Čo sa týka osemstrunových gitár, mal som jeden z prvých sériových modelov s aktívnymi snímačmi, ale to mi veľmi nevyhovovalo.
Tou ôsmou strunou sa každopádne otvára ešte širšie rozpätie tónov a v projekte s jedným melodickým nástrojom to nemusí byť na škodu.
Koncept minimalistickej kapely, je určite aj finančne dostupnejší pre rôzne súkromné predstavenia, dostali ste už aj takúto ponuku? I keď musím podotknúť, že bubeník takého rázu ako je Thomas Lang sa hľadá ťažko, pričom ale niet pochýb, že by takí na Slovensku neboli.
Všetky bubny na mojom CD mi nahral Thomas Lang (AUT/USA), bubenícka kapacita, ktorá hráva so svetovou špičkou (od Robbieho Williamsa, Tiny Turner až po Paula Gilberta). Prirodzene, Thomas pôsobí najmä v USA a je dosť ťažké dostať ho do Európy.
Momentálne ho zamestnávajú najmä workshopy, ktoré robí pre istú slávnu bubenícku značku. Poetry In Telegrams je aj preto zatiaľ skôr štúdiový projekt. Ponuky na koncerty už boli, ale musím mať k dispozícii kvalitného bubeníka. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť, som však otvorený pre rôzne alternatívy.
V tomto roku plánujete dať do výroby ďalší videoklip a pracujete tiež na ďalších skladbách. Čo sa týka EP a LP albumov, sú dlhohrajúce albumy, podľa Vás, dnes už len nostalgiou hudobného priemyslu?
Trend pre menšie kapely je jasný - single a EP. Veľké albumy si môžu dovoliť veľké kapely, ktoré majú obrovskú základňu trpezlivých fanúšikov. Každopádne, ďalší klip na podporu debutového CD Songs For Desperate Lovers je v pláne na tento rok a dúfam, že sa ho podarí zrealizovať. Na našej webovej stránke práve prebieha anketa, ku ktorej piesni by sme ho mali natočiť.
Na scéne pôsobíte už veľa rokov. Za ten čas ste sa dostali až na vrchol slovenskej hudobnej scény a ste populárny najmä na Záhorí. Vaša prvá kapela Diadem bola cestou k vrcholu slovenskej undergroundovej scény, no popri tom ste aj celé tie roky venovali čas štúdiu. Museli ste často robiť kompromisy? Predsa len, keď hudba chytí človeka za srdce, vášeň sa zmení na závislosť...
Nebolo vždy jednoduché skĺbiť tieto dva svety. Najmä kvôli muzike som dvakrát odmietol ponuku na doktorandské štúdium a dráhu vysokoškolského pedagóga. Napriek tomu som stihol vyštudovať tri rôzne odbory a to všetko ma posunulo ďalej.
Pred časom mi tiež vyšla kniha Etické mosty (pod hlavičkou University of Toronto), kde som písal o mojom obľúbencovi, dánskom filozofovi a teológovi Sørenovi Kierkegaardovi. A keď už spomínate vášeň, písal som práve o ponímaní tohto pojmu v jeho diele.
Prostredníctvom svojho blogu ste v neustálom spojení s fanúšikmi, ktorých zároveň vyzývate, aby sa viac zaujímali o svoje obľúbené kapely, nie len počúvaním, ale aj zdieľaním s priateľmi na sociálnych sieťach. Internet je tiež jedným z kľúčových elementov, vďaka ktorým mohol vzniknúť projekt Poetry in Telegrams. Sú tieto možnosti niečím limitované?
Internet je skvelá vec. Vďaka nemu som sa spoznal s mnohými zaujímavými ľuďmi a umožňuje mi tiež verejne prezentovať Poetry In Telegrams prostredníctvom mojej oficiálnej webovej stránky www.poetryintelegrams.com. Keďže zatiaľ ide o štúdiový projekt, nie je iná cesta, ako byť v kontakte s fanúšikmi. Všetko má, samozrejme, svoje limity, napr. koncertnú atmosféru vám internet nesprostredkuje, ale inak som naozaj rád, že žijem v storočí, v ktorom je možné byť "online".
Ako hodnotíte snahu hudobníkov, ktorí sa snažia v technológiách presadiť zariadenia s bezstratovou reprodukciou hudby, čím obchádzajú klasické hudobné nosiče. Majú takéto modely šancu uspieť aj v našich podmienkach?
Vždy boli a budú experimenty v tejto oblasti. Podstatné však je, či sa takéto technológie podarí dostať aj medzi ľudí. Ak nie, bude to len záležitosť pre pár "fajnšmekrov".
Do hudobného sveta sa po odmlke opäť vracajú vinyly so svojím charakteristickým "analógovým" zvukom, existuje možnosť, že by na vinyle vyšiel aj metalový album?
Metalové albumy v súčasnosti vychádzajú na vinyle pomerne bežne, ale je to opäť skôr vec pre hŕstku ľudí. Mimochodom, V. Meller, jeden z top masteringových inžinierov sveta tvrdí, že na vinyl nikdy nedostanete to, čo na CD. Sám začínal vyrezávaním do vinylu (robil to niekoľko rokov), takže zrejme vie, o čom hovorí.
Autor: Radovan Butaš
