Ozdoby sa robili ručne aj v šľachtických a meštianskych rodinách, aj na vidieku.
BRATISLAVA. ZÁHORIE. Vianočné stromčeky - ako ich poznáme dnes, prenikali do domácností len veľmi pomaly. Postupne prenikli do meštianskeho prostredia z nemecky hovoriacich krajín, no púť ozdôb a stromčekov na vidiek bola veľmi dlhá. Mať však doma na Vianoce ihličie, nebolo nič nové ani v našich zemepisných šírkach.
„Aj starí Slovania používali, nie síce stromčeky, mali skôr ekologické myslenie, ale práve ihličnaté vetvičky. Ich prioritná funkcia bola, že si nimi zdobili príbytky v zime a sekundárna, že ihličnany majú ostne a všetko, čo je ostré, malo odpudzovať démonov,“ vysvetlila na úvod etnologička Katarína Nádaská.
Postupne sa však u nás začali udomácňovať aj stromčeky. Tento zvyk prišiel na územie Prešporka z nemecky hovoriacich krajín. Ich prvou zastávkou boli šľachtické a meštianske domy zo začiatku 19. storočia. Kým sa však vianočné stromčeky dostali aj na vidiek, trvalo im to takmer sto rokov.
K Vianociam a vianočnému stromčeku patrí aj výzdoba. Aj tu bol rozdiel medzi mestom a vidiekom.
„ Rozdiel bol akurát v tom, že v šľachtických rodinách boli ozdôbky zhotovované zo zamatu, šité. Mladé devy sa v dievčenských školách učili kreativite, túto činnosť robili v podstate od jesene. V ľudových vrstvách dominovali najmä sušené jabĺčka, oriešky. To bola aj v Bratislavskom kraji výzdoba,“ vyjadrila sa na margo ozdôb patriacich na vianočný stromček etnologička Katarína Nádaská.
Spočiatku sa vianočný stromček zdobil iba slamou. No v zahraničí už v prvej polovici 19. storočia začali vznikať manufaktúry, kde sa vyrábali prvé vianočné ozdoby. Tie však boli veľmi drahé a nie každý si ich mohol dovoliť.
Salónky prišli na stromček až koncom 19. Storočia. Neboli to však salónky, ako ich poznáme dnes. Bol to karamel zabalený do farebných papierikov. Na vidieku salónky nahradili perníky.
Autor: ts-bsk
