BRATISLAVA, ZÁVOD - „Ak by ste chceli bližšie spoznať nástroje, ktoré nám dnes pomohli priniesť kúsok tradícií zo Záhoria, môžete si ich ohmatať. Toto sú cepy – roľnícky pracovný nástoj na mlátenie obilia. Toto zase ozembuch vydávajúci nezameniteľné zvuky...“
Akustický zážitok z vystúpenia folklórneho súboru Závodzan nebol jediným, čo si nevidiaci z rôznych európskych krajín odniesli z večera 2. októbra. Boli to aj nové informácie o folklóre krajiny, ktorú na tri dni navštívili a predovšetkým pozitívny zážitok, s ktorým sa vracali domov.
Odlúčení a osamelí
Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS) spolu s partnermi z Francúzska, Veľkej Británie, Holandska, Rakúska a Chorvátska pracovala v ostatných dvoch rokoch na vývoji a testovaní kurzov pre seniorov so zrakovým postihnutím.
Získané poznatky a skúsenosti zhrnuli do programu záverečnej konferencie. Asi 70 účastníkov z celej Európy 1.-3. októbra v Bratislave hovorilo o tom, prečo je dôležité podávať seniorom so zrakovým postihnutím pomocnú ruku.
„Nástrojom je neformálne vzdelávanie zamerané na posilnenie sociálno-komunikačných zručností, podporu sebavedomia a motivácie,“ hovorí Tímea Hóková z ÚNSS. Motivovať seniorov k tomu, aby sa zapájali do činnosti svojej miestnej komunity nie je jednoduché. Postupné zhoršovanie zraku sa môže spájať s pocitmi odlúčenosti a osamelosti. Pre seniorov je často náročné udržať si psychickú pohodu.
Prečo má zmysel ráno vstať
Dvaja odborní pracovníci ÚNSS sa najskôr vyškolili vo Veľkej Británii. Potom začali so vzdelávaním nevidiacich a slabozrakých seniorov na Slovensku. A aké sú ich reakcie po absolvovaní motivačného kurzu?
Nevidiaci účastník z Trnavy: „Vďaka týmto stretnutiam som si sformuloval poznatky o sebe. Uvedomil som si, prečo žijem a prečo má zmysel ráno vstať a pokračovať ďalej.“
Účastníčka z Trnavy: „Zistila som, že aj ja viem poradiť a podať pomocnú ruku iným. Som užitočná.“
Účastníčka z Bratislavy: „Čas, ktorý sme spolu strávili, bol plný humoru a smiechu. Začala som pozitívnejšie uvažovať o mnohých veciach...“
„Pérko s rozmarínem“
Organizátori konferencie si okrem odborného programu dali za cieľ predstaviť účastníkom kúsok našej kultúry. Cti byť poslom týchto informácií pre ľudí, ktorí ich nemôžu prijímať zrakom, sa dostalo folklórnemu súboru Závodzan. Netradičnej úlohy sa zhostil viac ako dobre – vystúpenie sprevádzal nadšený aplauz a po ňom zvedavé otázky.
„Čo to trčí z tohto klobúka?“ pýtal sa nevidiaci Mokran z Paríža ohmatkávajúc rozmarín. Mladí Závodčania trpezlivo vysvetľovali, že v ruke drží „pérko“, ktoré zdobí klobúk slobodných mládencov.
„Toto nie je váza? Je to skutočne nádoba, z ktorej sa pije víno?“ s neskrývaným nadšením žasla Anna z Varšavy pri rukolapnom skúmaní „juchačky“ - typickej záhoráckej nádoby. Závodzan sa tak rozlúčil nielen spevom, ale aj vyslaním pozitívneho posolstva o dobrých ľuďoch a živých tradíciách našej krajiny.
FOTO: IVANA POTOČŇÁKOVÁ
Autor: Ivana Potočňáková
