„Širákový“ tanec bol vrcholom podujatia.
ZÁVOD. Hody bez chleba. Chudobná alebo pôstna slávnosť? V minulosti tomu tak bolo, dnes si už v čase tohto sviatku Závodčania veselo doprajú pečienku, typické závodské „osúšky“ a lokše i vínko.
Tradíciu obecných slávností Závodské bezchleba hody obnovili v obci pred štyrmi rokmi. Predkovia dnešných obyvateľov obce ich slávili skutočne veľmi skromne. Starý kostolík na cintoríne je zasvätený sviatku Navštívenia Panny Márie.
V tomto ročnom období bol sedliak na tom veľmi zle - obilie z minulého roku sa mu už minulo a žatva ešte len prichádzala. V mnohých rodinách už zásoby obilia neboli, chlebík sa nepiekol. Hody sa teda museli zaobísť - obrazne povedané - bez chleba.
Sedem dychoviek na novom pódiu
Podujatie v sobotu 28. júna otvoril dedinský jarmok a súbežne prehliadky dychových hudieb. Spojenie síl obce a komisie kultúry a športu pri obecnom zastupiteľstve s Malokarpatským osvetovým strediskom, ktoré je mimoriadne skúsené v oblasti organizácie a dramaturgie podujatí tohto typu, prinieslo najbohatší program z doterajších štyroch ročníkov.
Predstavilo sa sedem dychových hudieb, tanečný krúžok miestnej základnej školy a s pôsobivým pásmom vystúpil domáci folklórny súbor Závodzan. Dychové hudby Šenkvičanka, Svätojurská dychovka, Šarfianka z Blatného, Jedenástka z Ivanky, Grinavanka a Vištučanka priniesli na novopostavenú tribúnu v parku pri hasičskej zbrojnici kus malokarpatského folklóru.
Slová vďaky starostu obce Petra Vrableca okrem vystupujúcich patrili aj všetkým dobrovoľníkom a sponzorom, ktorí sa podieľali na výstavbe zastrešenej tribúny. Každý z kapelníkov hosťujúcich hudieb dostal pred vystúpením hádanku v podobe „echtovného“ slova zo záhoráckeho slovníka. Pri hádaní významu slov šrajpichla, hasoňa alebo tegez sa niektorí aj zapotili.
Na závodském humne
Folklórny súbor Závodzan po úspešnom ťažení v 80. rokoch a následnom nečakanom zániku obnovili práve pri zakladaní tradície Závodských bezchleba hodov. Ako bájny Fénix vstal z popola a s rovnakým zápalom opäť prinášať radosť.
Vtedy i dnes pri ňom stála známa dvojica - učiteľský manželský pár pochádzajúci z Oravy, Evka a Jaroslav Hanzlíkovci. S dnes už viac ako 50- členným súborom pripravili pásmo Na závodském humne. Nieslo v sebe prácu i zábavu nášho pospolitého ľudu, na pódiu sme videli všetky generácie. Deti, mladí i starší – každý jeden mal od detstva povinnosti a prácu, popri tom sa však nezabúdali aj baviť, tešiť, zaspievať si či vyparatiť nejaké šibalstvo.
A všetko toto dojatým divákom v 21. storočí pripomenul Závodzan vo svojom vystúpení. „Cepový“ a „širákový“ tanec v jeho podaní natoľko zaujal metodičku Malokarpatského osvetového strediska Darinu Mladenovovú, že súbor ihneď dostal pozvanie na súťaž organizovanú touto inštitúciou.
Domáci folklórny súbor na pódiu vystriedala dychová hudba Záhorienka zo Stupavy, ktorá robila náladu až do polnoci. So záverečnými taktami v jej podaní sa veseliaci sa domáci rozlúčili s vydareným 4. ročníkom obnovených slávností. Ambíciu pokračovať v tradícii si Závodčania nesú aj do budúceho roka. Opäť sa chcú aspoň na chvíľu vrátiť k pevným hodnotám a úcte k dedičstvu predkov.
Večer, keď bolo po práci, sa zišli mladí na humne, aby si spolu zatancovali a zaspievali. A staršie tecinky potom mali niekoľko dní o čom rozprávať: „do, s kým a jak tancovau, jak dzífčence tancovali štrankový a muadé ženy flaškový, že pjekne tancovali aj tí staré tance – houáňa, šotyš, parádnicu...“
Namiesto sedenia za počítačom deti kedysi pásli kravičky na lúke a popri tom sa hrali rôzne hry: Na Elišku alebo Na tragačky. Starali sa o mladších súrodencov, hádali a hašterili – presne tak, ako to videli u dospelých.
Mládenci predvádzali svoju šikovnosť s cepmi a klobúkmi nielen na poli pri mlátení obilia, ale aj po práci. Kedysi dávno a rovnako na súčasných Závodských bezchleba hodoch.
Kombinácia spevu a hudby je najlepší spôsob radosti z dobre vykonanej práce po žatve. FOTO: PETER VRABLEC
Autor: Ivana Potočňáková
