Kroky niekoľkých desiatok ľudí v popoludňajších hodinách 1. mája 2013 viedli do Marianky, kde sa pri Kaplnke sv. Barbory konalo uvedenie novej knihy s názvom„Podzemie Malých Karpát“.
MARIANKA. Pre vznik knihy bolo na začiatku základným podnetom to, že Malé Karpaty, ktoré poznáme ako oblasť bohatú na zaujímavé a pekné miesta, ukrývajú v údoliach, horách a lesoch viacero štôlní, šácht a baní.
Donedávna činné bane
Aby sme sa o týchto baniach dozvedeli viac, zisťovali sme informácie, hľadali a navštevovali lokality, či tam zostalo niečo z toho aj zachované. A hoci Malé Karpaty nie sú tak veľmi známe tým, že sa tu ťažili rudy, ako Banská Štiavnica, Kremnica, Pukanec, Gelnica a ďalšie známe ložiská, aj tu sa nachádza množstvo starých baní a ešte do nedávnej doby tu boli aj činné bane, kde sa ťažilo.
Na začiatku, čo bolo pred viac ako 700 rokmi, tu baníci hľadali v potokoch zlato, potom ho ťažili v lesoch, kde vystupovali zlaté žily, kopali jamy, otvárali štôlne, razili šachty. Okrem zlata sa tu ťažil pyrit a antimonit a našli sa ďalšie výskyty rúd a nerastov. Zaujímavé sú informácie o histórii baníctva, koľko baníkov tu pracovalo, kde všade sa pokúšali nájsť rudy, koľko námahy museli vynaložiť a či boli úspešní alebo naopak nič nedokázali zarobiť a museli bane opustiť.
Neskôr, hlavne po 2. svetovej vojne, sa pri Pezinku pokračovalo v ťažbe antimonitu a baníctvo bolo ukončené v roku 1992.
Zdokumentované pozostatky banských diel
Bane už v minulosti boli uzavreté, tie staršie sú opustené už dlhé desiatky až stovky rokov. V tejto knihe sú zdokumentované pozostatky banských diel a pamiatok, ktoré s baníctvom súvisia. Prevažná väčšina banských diel je už v dnešnej dobe úplne neprístupná a časom pomaly zanikajú. To je knihe opísané tak, že príroda si postupne berie naspäť cesty, ktorými sa baníci snažili svojou ťažkou prácou vydolovať spod zeme prírodné poklady.
Všetci vieme, že práca baníkov v podzemí hlavne v minulosti bola veľmi ťažká, kopali bane, nevedeli čo ich pod čaká pod zemou v takých ťažkých podmienkach, kde ich zatápala voda, bolo veľa prachu a ťažko dýchateľný vzduch. A tak, aby sa nezabudlo na to, ako tu baníci v minulosti pracovali a aké diela svojou činnosťou vytvorili, vznikla aj táto kniha.
Skúmaním banských diel máme tiež možnosť dozvedieť sa viac o geológii Malých Karpát a tým aj Slovenska, lebo bane sú také prieskumné chodby dovnútra Malých Karpát, dozvedáme sa, aké minerály sa tu nachádzajú, aké horniny, zlomy – teda z čoho sú zložené Malé Karpaty, aký bol ich vývoj až stovky miliónov rokov dozadu. Preto v je knihe opísaná aj geológia, ale napríklad aj zemetrasenia, ktoré sa tu vyskytujú, ďalej tiež kameňolomy, kde sa ťažia rôzne typy hornín a podobne.
Na základe dostupných informácií z kníh, geologických prieskumov, historických máp a podľa toho, čo je možné vidieť na jednotlivých miestach, kde boli bane, ponúkame tomu, kto sa chce o tomto pohorí dozvedieť niečo viac, pohľad do vnútra Malých Karpát cez banské diela, ktoré tu baníci vytvorili v dávnej alebo aj nedávnej minulosti.
V Marianke neuviedli knihu náhodou
Ani miesto, kde bola kniha predstavená a symbolicky uvedená do života, nebolo zvolené náhodne, veď Marianka je známa tým, že ako na jedinom mieste na Slovensku tu bola pred približne 150 rokmi rozsiahla povrchová a podzemná ťažba marianskej bridlice.
Tento jedinečný typ bridlice, ktorý sa nevyskytuje nikde inde na Slovensku a ekvivalenty má až v západnej Európe slúžil na priemyselnú výrobu bridlicovej strešnej krytiny, tabúľ na dlažby, schody, stoly a hlavne na výrobu svetoznámych bridlicových školských písacích tabuliek z Marianky.
Práve symbolická Kaplnka sv. Barbory, patrónky baníkov, je pripomienkou, že v tejto oblasti baníci pracovali a banícka tradícia tu má hlboké korene. Za účasť na uvedení knihy sa chceme poďakovať všetkým zúčastneným a zvlášť členom zo Spolku Permon Marianka, za spolupráce ktorých sa akcia konala, zástupcom z Malokarpatského baníckeho spolku Pezinok a tiež povzbudiť všetkých obdivovateľov prírodných krás a pamiatok okolo nás. Spolok pre montánny výskum
Autor: Jozef Kráľ
