Objavy archeológov umožnia rekonštruovať pôvodné premostenie na stredný hrad. Výskum prebieha.
PODBRANČ. V súvislosti s obnovou hradnej ruiny Branč prebieha archeologický výskum, ktorý realizuje Krajský pamiatkový úrad Trnava. Výskum okrem iného priniesol nález konštrukcie základov zaniknutého mosta. V súčasnosti geodeti zameriavajú výskumom odkryté historické architektúry. Konštrukcia by v budúcnosti tvorila súčasť nového dreveného mosta na stredný hrad.
Ďalšou úlohou archeologického výskumu je zistiť, ako bol riešený pôvodný vstup do delovej bašty hradu, nachádzajúcej sa hneď oproti vstupu. „V tejto časti sme predpokladali zaniknuté schodisko, no výskum pôvodnú konštrukciu nezistil. Pravdepodobne zaniklo bez stopy, zrejme z dôvodu, že bolo z dreva, ktoré sa nezachová. Takisto je možné, že tam bola drevená rampa, po ktorej sa spúšťali delá,“ hovorí Peter Grznár, archeológ z Krajského pamiatkového úradu Trnava.
Našli architektúry z rôznych období
Úspešnejší archeologický výskum prebieha pri vežovej bráne stredného hradu. „V tejto časti existoval v priekope stredného hradu drevený most, ktorý bol postavený na murovaných pilieroch. Most zanikol a ostali po ňom iba torzá pod úrovňou terénu, ktoré teraz odkrývame. V budúcnosti sa plánuje obnoviť funkčnosť mosta. Postaví sa nové drevené premostenie na pôvodných nadmurovaných pilieroch,“ informuje archeológ.
Pri výskume sa podarilo nájsť konštrukciu základov zaniknutého mosta. „Zaujímavosťou je, že objavený most bol v priebehu novoveku zbúraný a nahradený mladším,“ podotýka Grznár.
K ďalším nálezom patrí múr, ktorý z vonkajšej strany ohraničoval priekopu. „Vďaka nemu bola priekopa z vonkajšej strany veľmi strm, čo zvyšovalo jej obranyschopnosť, keďže prípadný nepriateľ dobýjajúci hrad by ju nedokázal zdolať iným spôsobom, len zoskokom z veľkej výšky,“ vysvetľuje Peter Grznár.
Nový most umožní pôvodný vstup na hrad
Ďalšia etapa výskumu sa sústredila na priestor zaniknutej vežovej brány stredného hradu. „Táto takzvaná kolísková brána mala zaujímavú konštrukciu. Okrem klasického padacieho mosta ponad priekopu mala brána v prejazde podlahu, ktorá sa zaklápala dolu do takzvanej vlčej jamy. Ak by teda dobyvateľ prekonal padací most a prerazil vstupné vráta, čakalo by ho nemilé prekvapenie v podobe sklopenej podlahy a veľkej jamy pred ním. Táto konštrukcia je zriedkavejšia ako bežný padací most,“ vysvetľuje archeológ.
Ako ďalej hovorí, o tejto bráne sa vie, že mala jednu širokú bránu pre vozy a jednu malú bránku pre peších, čo platí aj o bráne, ktorá viedla na dolný hrad. „Múry tejto brány sa plánujú nadmurovať, čo umožní výstavbu nového dreveného mosta, vďaka ktorému sa obnoví historická komunikácia prepájajúca dolný a stredný hrad.“
Delovú baštu murujú prednostne
Delová bašta sa začala murovať minulý rok. Po predminulej zime sa na nej totiž objavili statické poruchy a hrozilo jej čiastočné zrútenie. „V tomto roku sa na bašte uskutočnil stavebnohistorický výskum pod vedením Michala Šimkovica, ktorý určil podobu jej stavebných detailov, vďaka čomu sa bašta mohla murovať do svojej historickej podoby. Do jesene by mala byť z vonkajšej strany kompletne vymurovaná,“ informuje Grznár.
Delová bašta je datovaná do 16. storočia, teda do obdobia protitureckých bojov. „Do popredia sa v tomto období dostáva zdokonaľujúce delestrelectvo, na čo museli stavitelia hradov reagovať. Budujú sa mohutnejšie architektúry, aby delostrelectvu odolali. Delová bašta Branča je dobrou ukážkou,“ vysvetľuje archeológ .
Hrad potrebuje ďalšie opravy
Veľkou výzvou je obnova architektúry horného hradu, respektíve jej torza. Po poslednej zime totiž vykazuje statické poruchy, začínajú sa na nej tvoriť veľké praskliny. „Jej zachrána je veľmi podstatná, lebo tvorí najvyšší bod hradu a zároveň jeho siluetu, “ objasňuje Grznár. „Dúfame, že v budúcnosti sa podarí získať peniaze, aby sa začalo s urýchlenou obnovou aj tejto časti.“
Záštitu nad obnovou hradu má obec Podbranč, ktorá získala v rámci projektu cezhraničnej spolupráce Podbranč – Rousínov financie na jej obnovu. „Sme radi, že po niekoľkých rokoch začínajú byť vidieť konkrétne výsledky,“ doloží na záver Peter Grznár.
