SKALICA. V meste, ktoré má bohatú tlačiarsku tradíciu, v dohľadnej dobe otvoria múzeum zamerané na dejiny polygrafie.
Za týmto účelom bude do mestského vlastníctva odkúpená budova bývalej Škarniclovej tlačiarne.
Jej história siaha už do druhej polovice 18. storočia. Múzeum bude „živé“.
Ceduľky s nápisom „Nedotýkať sa vystavených exponátov“ v ňom miesto nenájdu. Návštevníci si naopak budú môcť na viacerých zariadeniach vyskúšať, ako sa v tlačiarni kedysi pracovalo.
Tlačili Slovenské pohľady aj Gogoľovho revízora
Tlačiareň zohrala významnú úlohu v dejinách mesta aj celej krajiny. Založil ju Moravan Jozef Anton Škarnicel.
Spočiatku tlačila iba náboženskú literatúru, postupne aj populárno-vedecké osvietenské diela.
Známa bola najmä svojimi kronikami, púťovými či jarmočnými piesňami a modlitbami. Táto tlač bola síce iba okrajovým literárnym javom, ale učila ľudí čítať a zaujímať sa o tlačené slovo.
U Škarnicla tlačili Hurbanove Slovenskje Pohľadi na vedi, umenja a literatúru, almanach Nitra, Obzor, Sokol, Letopis Matice slovenskej, Katolícke noviny a mnoho ďalších titulov.
Súčasťou produkcie boli viaceré kalendáre, vrátane Domovej pokladnice, ale aj bankovky. Z kníhtlačiarne vyšli diela Hurbana, Licharda, Moyzesa, Mallého-Dusarova, Paulínyho-Tótha, Radlinského, Hviezdoslava, Záborského, Vajanského a iných významných autorov.
Škarniclovci boli majiteľmi tlačiarne až do roku 1886. V roku 1901 sa majiteľom tlačiarne stal Jozef Teslík. Tlač vtedy súvisela s klasicistickým hnutím.
Okrem Hlasu a Ľudových novín sa tu tlačil Blahov týždenník Pokrok a v knižnici Hlasu vyšla Gorkého Pieseň o sokolovi, Gogoľov Revízor či Mikuškova práca Z dejín a náuk darwinizmu. Túto vydali k stému výročiu narodenia Charlesa Darwina.
Múzeum bude živé
Myšlienka vytvoriť polygrafické múzeum v Skalici nie je nová.
„S touto možnosťou sa zaoberám v podstate od detstva, čo je už takmer pol storočia,“ povedal Peter Macháček, jeden z protagonistov založenia múzea.
V jeho rodine pracuje už tretia generácia tlačiarov. Spolu s ostanými nadšencami chceli staré vybavenie Škarniclovej tlačiarne umiestniť v Mlyne bratov Pilárikovcov.
Pôvodná budova je však najautentickejším miestom pre plánovanú expozíciu aj napriek tomu, že objekt už nie je v pôvodnom stave.
„Naše múzeum nebude studené, ale živé. Žiadne presklené vitríny s nápismi nedotýkajte sa, ale naopak,“ informoval ďalej Macháček.
Uviedol, že v múzeu bude môcť každý okúsiť, aké bolo toto, kedysi veľmi populárne remeslo. „ Išlo o čierne remeslo, všetci museli byť ušpinení od tlačiarenskej černe.
Aj v múzeu si na tlačiarničke návštevníci budú môcť vyskúšať, ako sa tlačilo kedysi, oprobovať oceľové či drevené písmo, jednoducho pocítiť atmosféru tlače vlastnými rukami,“ vysvetlil tlačiar.
Podotkol, že význam Škarniclovej tlačiarne a mestskej polygrafickej výroby ako takej treba oceniť minimálne v stredoeurópskej koncepcii.
