Fabriku na spracovanie plastov odklepli

Aktivisti pred mestským úradom stáli s transparentom, že zmluva so spoločnosťou Plast Energy je tunel. Poslanci zmluvy odsúhlasili.

Počas prezentácie investora stál vedľa projekcie aktivista s transparentom.Počas prezentácie investora stál vedľa projekcie aktivista s transparentom. (Zdroj: (LEN))

SENICA. Okrem búrlivej atmosféry pri prerokovaní o predaji akcií Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, bolo horúco aj počas schvaľovania zmluvy so spoločnosťou Plast Energy. Aktivisti držali transparenty s nápisom, že zmluvy s firmou Plast Energy sú tunel.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Firma plánuje v mestskej časti Čáčov postaviť fabriku na spracovanie a recykláciu plastov. „Je to technológia, ktorá vracia plastom ich pôvodnú hmotu, z ktorej boli vytvorené. Keď plast skončí svoju životnosť, stáva sa z neho odpad, ktorý je environmentálnou záťažou,“ vysvetľoval podstatu fungovania fabriky autor projektu Stanislav Renka. Niektorým poslancom sa však nepozdávali okolnosti, za ktorých má byť zmluva podpísaná. Jej znenie prišli na mestské zastupiteľstvo vysvetliť aj zástupcovia firmy.

SkryťVypnúť reklamu

Fabriku dostanú za milión

Prvý problém nastal pri finančnej stránke projektu. Spoločnosť Plast Energy bude prevádzkovať fabriku 20 rokov. Po uplynutí tejto lehoty spoločnosť fabriku odkúpi za milión eur. Mesto Senica pritom žiada od Európskej únie (EÚ) dotáciu na tento projekt vo výške 10 miliónov eur. „Nevidím zmysel v tom, že aká je investícia do tohto projektu z vašej strany. Všetko bude hradiť mesto cez EÚ,“ reagoval na zástupcov firmy a znenie zmluvy poslanec Roman Sova.

Primátor Senice Ľubomír Parízek reagoval, že mesto sa takto snažilo komplexne riešiť vlastnícke vzťahy. „Je to tam spomenuté preto, aby sme my nemali v budúcnosti žiadne riziko, že budeme musieť robiť nejaké opravy na fabrike alebo likvidáciu,“ dodal. Pre mesto je podľa neho dôležité, aby takto zbytočne nevynakladali ďalšie finančné prostriedky. Mesto bude od prevádzkovateľa dostávať paušálny poplatok 2180 eur mesačne.

SkryťVypnúť reklamu

Odpad budú musieť zháňať

Produktom úpravy plastov, by mala byť hmota, ktorá sa dá použiť na ďalšie spracovanie v stavebných prácach. Na tento účel bude ročne firma spracovávať 4000 ton plastového odpadu, ktoré jej má zabezpečiť mesto Senica. Primátor však priznal, že mesto má k dispozícií iba okolo 1500 ton plastového odpadu.

„My si trúfame na 1000 a 1500 ton. To dokážeme v regióne zvládnuť,“ hovorí Parízek. Podľa neho hranica 4000 ton musela byť v zmluve zakotvená, aby bol projekt odsúhlasený. Viacero poslancov sa zaujímalo práve o to, ako mesto zabezpečí zvyšných 2500 ton odpadu, nakoľko za každú nedodanú tonu je sankcia 100 eur.

„Neviem ako to budeme riešiť, či bude mesto skupovať z iných obcí, alebo to tam budú ľudia voziť. A taktiež, či to tam mesto bude voziť za vlastné prostriedky,“ reagoval Sova. Podľa primátora však už nejaké zmluvy na dodávku odpadu existujú. „Spravili sme si analýzu, na akých skládkach v okolí sa tieto mäkké plasty nachádzajú. Tak sme si zabezpečili, že dodávatelia nám ho dovezú,“ reaguje primátor.
Náklady spojené s dovozom odpadu si bude hradiť jeho dodávateľ.

SkryťVypnúť reklamu

Technológiu už odskúšali

S dovozom odpadu do fabriky súvisí aj zvýšenie frekvencie nákladných áut. Primátor odhaduje ich počet na 3 až 4 kamióny denne. „Bolo povedané, že kamióny budú chodiť po ceste, ktorá je na to vyčlenená, len kto to bude kontrolovať,“ reagoval opäť poslanec Sova. Podľa právneho zástupcu firmy Petra Gromu ešte nie je celkom jasné, po ktorých cestách budú kamióny s odpadom prechádzať. „Formulácie v zmluve je taká, že mesto nám môže nariadi, po ktorých trasách môžu vozidlá chodiť,“ hovorí Grom.

Otázky padli aj smerom k ochrane životného prostredia v okolí fabriky. „V rámci projektovej dokumentácie boli urobené maximálne bezpečnostné opatrenia, ktoré sú v našich podmienkach možné,“ reagoval Renka.
Podľa Parízka aj technológia, ktorá by sa tu mala používať, je už vo svete odskúšaná. „Bola to jedna z našich podmienok, aby tu bolo zariadenie, ktoré už vo svete beží, je vyskúšané,“ dodal primátor.
Poslanci nakoniec zmluvy schválili. Z 23 prítomných bolo 17 za a a šiesti boli proti.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Záhorie

Komerčné články

  1. Chcete dobrý chlieb? Nezačína pri pekárovi, ale ešte skôr
  2. Hodnotenie profesionála: Maldivy sú mimo sezóny oázou pokoja
  3. Problém s vlasmi či pokožkou? Krása začína vo vnútri
  4. Táto firma úspešne digitalizuje dopravné riešenia na Slovensku
  5. Moderné okuliare: technológia, ktorá vám uľahčuje život
  6. Nutričný odborník varuje: Syry nie sú to, čo si myslíte
  7. Rodina ako opatrovatelia: Slovákov straší nesebestačnosť
  8. Hanba bokom, je čas tancovať. Tieto karnevaly Európy treba zažiť
  1. Chcete dobrý chlieb? Nezačína pri pekárovi, ale ešte skôr
  2. Hodnotenie profesionála: Maldivy sú mimo sezóny oázou pokoja
  3. Rady pre začínajúcich podnikateľov: na čo nezabudnúť pri štarte
  4. Filantropia slovenských milionárov s tichým vplyvom
  5. Špeciálna krížovkárska príloha v denníkoch SME a Korzár
  6. LESY SR otvorili novú predajňu Lesníckych pochúťok
  7. Problém s vlasmi či pokožkou? Krása začína vo vnútri
  8. Táto firma úspešne digitalizuje dopravné riešenia na Slovensku
  1. Nutričný odborník varuje: Syry nie sú to, čo si myslíte 13 649
  2. Moderné okuliare: technológia, ktorá vám uľahčuje život 7 252
  3. Chcete dobrý chlieb? Nezačína pri pekárovi, ale ešte skôr 6 769
  4. Táto firma úspešne digitalizuje dopravné riešenia na Slovensku 4 760
  5. Hanba bokom, je čas tancovať. Tieto karnevaly Európy treba zažiť 3 973
  6. Rodina ako opatrovatelia: Slovákov straší nesebestačnosť 3 452
  7. Hodnotenie profesionála: Maldivy sú mimo sezóny oázou pokoja 3 207
  8. Problém s vlasmi či pokožkou? Krása začína vo vnútri 2 538
  1. Anton Kovalčík: Kresťania v strednej Európe v boji proti fašizmu. Štvrtá časť - Atentát na Heydricha.
  2. Martin Turčan: Keď stretnete na ulici voliča Smeru, rehumanizujte sa!
  3. Rado Surovka: Ako poraziť Fica ?
  4. Ivan Mlynár: Vyšetrovatelia policajnej inšpekcie – líhať si večer do postele s čistým svedomím neoceníte len vy.
  5. Irena Šimuneková: Vlkolínec, dedinka, kde sa zastavil čas...
  6. Julius Kravjar: Slovenské vody liečivé (2)
  7. Júlia Piraňa Mikolášiková: Vražda na ostrove Molat: zlato, cudzie DNA a nájdená loď. Podozrivý Slovák ostáva vo väzbe
  8. Katarina Strakova: Obecná kasa v Sklenom sa nekontrolovane otvára - nie pre občanov
  1. Anna Brawne: Pán riaditeľ SIS, klamete alebo máte problémy s pamäťou? 13 941
  2. Rado Surovka: Prečo Fico vyhrá voľby v r.2027. 11 597
  3. Ivan Čáni: Súdruh Blaha nie je rozhodne žiadne neviniatko, ale toto si ani on nezaslúži. 7 230
  4. Veronika Michalčíková: S KST na neprístupných miestach Belianskych Tatier. Sú to celkom fajn ľudia 5 770
  5. Anna Brawne: Drahý Peter, v každej normálnej krajine, by ste vy, tým vedcom, nemohli robiť ani vrátnika! 5 666
  6. Ján Valchár: Čo to, čo to? Žeby ďalšia rafinéria? 5 433
  7. Angelika Herčková: V sociálnych službách nás majú za handry nielen vládni predstavitelia, ale aj rodinní príbuzní? 5 369
  8. Ján Valchár: Palivová kríza v Rusku bujnie 5 358
  1. Radko Mačuha: Desať prikázaní Glücka.
  2. Marcel Rebro: Týždeň ticha uprostred vojny
  3. Roman Kebísek: Timravinu novelu Hrdinovia uhorské úrady scenzurovali. Rukopis je nezvestný
  4. Věra Tepličková: Aj ja som za bundy alebo Ako Glück riešil, riešil, až vyriešil kriminalitu
  5. Radko Mačuha: Skúsme pochopiť Slovensko.
  6. Dušan Koniar: Ak je Únia v prdeli, kto je tá šťastná mrľa z nej trčiaca?
  7. Marcel Rebro: Pošli Vianoce deťom do ostreľovaného mesta
  8. Roman Kebísek: Ako sa správa stoický filozof? Marcus Aurelius o tom písal pri Hrone
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu