SMRDÁKY. GBELY. Na Slovensku máme okolo 1160 registrovaných prameňov. „Pramene minerálnej vody sú dosť rovnomerne rozložené na celom území Slovenska," hovorí docentka Zlatica Ženišová z Katedry hydrogeológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského. V tomto meradle nám patrí prvenstvo v porovnaní s okolitými štátmi.
Pramene v Smrdákoch sú vyhľadávané
Minerálne pramene sa nachádzajú aj na území Záhoria. Medzi najznámejšie patria pramene v obci Smrdáky. Celkovo tu využívajú tri pramene, ktorých špecifikom je vysoká mineralizácia. „Z toho dôvodu sa voda z prameňov piť nedá," hovorí Gabriela Vadovičová zo Smrdákov. Pramene sú preto uzatvorené a nie je k nim prístup.
„Tu je voda silná, na rozdiel od Piešťan, kde sa dá aj piť," dodáva Vadovičová. V kúpeľoch sa liečia choroby pohybového ústrojenstva a kožné choroby. Obyvatelia obce sa zhodujú v tom, že kúpele sú permanentne obsadené.
Pramene poznajú
Sirková voda pri obci Kopčany je skrytá v lese. Odkazuje na ňu iba šípka pri ceste z Malaciek do Kútov. Miestni obyvatelia ju poznajú dobre. „Keď som bol mladý a chodil som na hríby, vždy som sa pri prameni zastavil," vysvetľuje Vladislav Malík z Kopčian. Podľa vlastných slov mu voda pomáhala na trávenie. Vodu zo Sirkového prameňa pozná aj Lýdia z Holíča. „Keď ešte môj manžel žil, tak sme sa tam vždy po ceste do Bratislavy zastavili.
Mal vždy pripravený pohár, aby sa napil," hovorí Lýdia. „Ja som vodu nepila, pretože mne smrdela. Má totiž vajcovú príchuť," dodáva.
Vodu asi nikto nekontroluje
Dnes už prameň nie je toľko navštevovaný. Pán Malík hovorí, že prameňu veľmi neverí. „Nikdy neviete, či tam niekto niečo nehodil," myslí si. Ženišová hovorí, že každý prameň minerálnej vody je v katastri určitej obce a je len na nej, či sa bude o prameň starať. „Realizovať sa pri tom môžu aj konkrétni občania, alebo občianske združenia," dodáva Ženišová.
Sirkový prameň dostal pred niekoľkými rokmi novú podobu. Vybudovala sa na ňom búdka. Pri prameni sa taktiež nachádzajú lavičky. „Bolo to dielo miestneho poľovníckeho spolku," hovorí Martin Kašák z Lesnej správy Gbely.
Podľa neho sa už dnes o prameň pravdepodobne nikto nestará. Iné to nie je ani s kvalitou vody. „Čo sa týka kontroly kvality vody, tak je to tiež na dobrovoľnosti samospráv," hovorí Ženišová.
Podľa Lenky Kvaltínovej z Oddelenia regionálneho rozvoja mesta Gbely boli posledné rozbory robené v roku 2003, tie však mesto nerobilo. Dokonca nepoznajú ani výsledky rozboru. „Mesto Gbely iba umiestnilo plastové koše na smeti, ktoré sporadicky vyvážame," hovorí Kvaltínová. Voda zo sirkového prameňa je pritom vedená ako nepitná.
